Občianske združenie Národné kultúrne a kongresové centrum (NKKC) sa pri projekte národného kultúrno-kongresového stánku posunulo o krok ďalej. Počas posledného roka oslovili všetkých významných developerov, ktorí v centre mesta vlastnia vhodné pozemky. Neobišli dokonca rímskokatolícku cirkev, ktorá v Bratislave plánuje postaviť vlastnú mestskú štvrť s 2 500 bytmi.
 

Čti také

Toto je 10 najdrahších bratislavských lokalít. Je medzi nimi ulica, kde stojí meter štvorcový takmer 7-tisíc eurToto je 10 najdrahších bratislavských lokalít. Je medzi nimi ulica, kde stojí meter štvorcový takmer 7-tisíc eur

S vhodnými pozemkami a so skúsenosťami s výstavbou sa do súťaže prihlásili firmy HB Reavis, Immocap, Incheba, J&T Real Estate, Lucron a spomínaný netypický developer rímskokatolícka cirkev.

Projekt pod dohľadom rešpektovaných odborníkov 

Teraz musí zasadnúť pracovná skupina zložená z odborníkov, medzi ktorými je aj rešpektovaný bývalý hlavný architekt Európskej komisie Peter Beňuška či zástupcovia medzinárodných poradenských spoločností Ernst & Young a Jones Lang LaSalle.

Tieto poradenské spoločnosti majú podľa združenia garantovať čo najvyššiu kvalitu a odbornosť pripravovaných materiálov. Vytvorenie tejto skupiny iniciovalo NKKC. Túto úlohu dostali minulý september z poverenia vlády prostredníctvom uznesenia.

Vyčlenenie sumy „do 60 miliónov eur“ do roku 2026 má na svedomí ešte predchádzajúca vláda na čele s Petrom Pellegrinim (Hlas-SD), ktorá vo februári minulého roka, tesne pred voľbami, tento štátny sľub odklepla.
 
Celkovo pracovná skupina občianskeho združenia oslovila 13 významných potenciálnych partnerov a majiteľov vhodných pozemkov v Bratislave. Okrem tých, čo sú zaradení do úzkeho výberu, oslovili aj magistrát hlavného mesta, Penta Real Estate, Eset, Cresco Real Estate, YIT a dve ministerstvá. Ani ministerstvo kultúry a ani ministerstvo dopravy neprejavilo o realizáciu záujem.

Osem z oslovených subjektov prejavilo záujem spolupracovať a šesť subjektov dokázalo aj navrhnúť vhodný pozemok vo svojom vlastníctve. Ktoré dva subjekty boli neúspešné, organizátor nešpecifikoval.
 
,,Po dvoch kolách prieskumu trhu je v hre stále päť lokalít. Cieľom je vybrať najlepšie možné miesto na vznik Národného kultúrneho a kongresového centra,“ hovorí Róbert Vass z NKKC, ktorý je zároveň šéf Globsecu.

„Našou ambíciou je mať v Bratislave centrum s globálnym potenciálom, ktoré v rámci kongresového turizmu priláka vedcov, lekárov, farmaceutov, investorov, solventných návštevníkov, aby pomohli nakopnúť segment reštaurácií, hotelov a služieb, ktorý bol počas pandémie na Slovensku najviac postihnutý,“ argumentuje opodstatnenie tejto investície Róbert Vass.
 

V ďalšom kole odborníci zozbierajú potrebné informácie o pozemkoch a prípadných projektoch. Organizátori však svorne tvrdia, že ich snaha je, aby sa projekt nevyšplhal až na maximálnych 60 miliónov eur. Preto sa rozhodli postupovať tak, že nevybrali v úvode len jednu firmu, ale snažia sa vytvoriť konkurentov, ktorí komerčným spôsobom bojujú o zákazku.
 

Čti také

Mrakodrap, diaľnica, most, aj celé mestské štvrte. V roku 2030 bude Bratislava vyzerať úplne inak Mrakodrap, diaľnica, most, aj celé mestské štvrte. V roku 2030 bude Bratislava vyzerať úplne inak

„Vďaka zdravej konkurencii sa podarí vybojovať výhodnejšie podmienky od kandidátov. Pre mňa je kľúčové, aby finálna lokalita a projekt spĺňali všetky potrebné parametre z pôvodného zámeru multifunkčného centra smerom ku kultúre aj ku kongresu,” uviedol Martin Valihora z NKKC, ktorý je známym hudobníkom a organizátorom kultúrnych hudobných podujatí.

A čo z toho bude mať mesto a občania? Peniaze 

Podľa organizátora výberu sa nehľadá len vhodný pozemok, ale aj „partner“, od ktorého sa „očakáva“, že sa bude finančne podieľať na projekte Národného kultúrneho a kongresového centra. Všetci šiesti účastníci s touto podmienkou súhlasili. Konkrétna suma, ktorou sa budú podieľať na projekte, závisí aj od konkrétneho projektu a odhadovanej hodnoty pozemku.

Zozbierané údaje a dáta budú implementovať do takzvanej štúdie uskutočniteľnosti, ktorá má posúdiť najvhodnejšie formy výstavby aj samotné lokality. Štúdiu musí občianske združenie predložiť v polovici tohto roka pred Útvar hodnoty za peniaze (UHP), Protimonopolný úrad a Európsku komisiu.
 

„Otázka už dnes nestojí tak, koľko peňazí dostanú záujemcovia, ale kto z nich vie projekt čo najviac podporiť a finančne na ňom participovať, čo výrazne zvyšuje hodnotu za peniaze celého projektu,“ myslí si Miroslav Križan z NKKC.

Projekt by mohol priniesť ekonomike mesta Bratislavy niekoľko miliónov, keďže je v blízkosti najúspešnejšieho kongresového mesta na svete – Viedne. Tá sa dlhodobo sťažuje na extrémnu vyťaženosť svojich kongresových kapacít a podľa analýzy, ktorú má REFRESHER k dispozícii, pomôže projekt uskutočniť v „krásavici na Dunaji“ podujatia, ktoré so sebou prinášajú zásadný kapitál v podobe takzvaného kongresového turistu. Práve ten patrí k najziskovejším biznisom v rámci cestovného ruchu.

Zároveň sa však vybuduje dokonale ozvučená veľkokapacitná sála, ktorá na Slovensku stále chýba pre veľké koncerty. A Slovensko už nebude jedinou krajinou v Európe, ktorá nemá svoje vlastné kongresové centrum. 

Kde môže byť nové centrum a kto ukázal svoju predstavu?