Zakladatelia vydavateľstva Absynt: Vydáme len knihy, ktoré sami prečítame (Rozhovor)

Vydavateľstvo Absynt vstúpilo na knižný trh zhruba pred siedmimi rokmi a obaja jeho zakladatelia spätne tento krok hodnotia ako veľmi odvážny. „Prišli sme s názvom a autormi, ktorých nikto nepoznal. Ukázalo sa, že naša odvaha sa vyplatila. Časom názov Absynt ako značka začal fungovať medzi čitateľmi veľmi dobre. Naše knihy majú svoj typický dizajn a reportážna literatúra si našla svoje publikum,“ dopĺňa Juraj Koudela.

Knižný trh na Slovensku sa tak obohatil o „absyntovky“, ktorých úspech podčiarklo aj to, že počas prvého roka fungovania vydavateľstva jedna z ich autoriek získala Nobelovu cenu. 

Vytvorenie typického dizajnu absyntoviek bolo takisto veľmi odvážnym krokom. Zakladatelia totiž zvolili cestu kvalitných materiálov, špeciálnej sieťotlače a poctivej grafickej práce. Asi netreba pripomínať, že náklady takejto knižnej tlače sú niekedy násobne vyššie ako vtedy, ak sa vydavateľstvo rozhodne ísť cestou lacných románov na ešte lacnejšom papieri.

„Obklopili sme sa ľuďmi, ktorí rozumejú knihe ako produktu. Počúvali sme múdrejších ľudí okolo seba, dôverovali sme im a dali im slobodu. Začali sme spolupracovať s grafičkou Paulínou Morháčovou, ktorá dbala na to, aby knihy vyzerali dobre,“ dopĺňa Filip Ostrowski.

Dva roky bez výplaty

Už prvý rok fungovania Absyntu bol úspešný, zakladatelia sa však prvých finančných odmien pre seba dočkali až o dva roky neskôr. „Platili sme grafikov, redaktorov, jazykových korektorov a prekladateľov. Všetky ostatné financie, ktoré sme na predaji získali, sme spätne investovali do vydávania ďalších kníh. Vďaka tomu sme rýchlo rástli,“ opisuje začiatky Juraj Koudela.

Veľkí vydavatelia spolupracujú s agentúrami a berú  balíčky kníh, ktoré vydávajú. Som presvedčený, že ich nemajú všetky prečítané a nie sú si istí tým, či to má nejakú úroveň.

Počas prvého roka vydal Absynt sedem kníh, ďalší rok ich bolo pätnásť a dnes vydávajú v priemere 22 kníh za rok. Ako rástol počet vydaných kníh, rástlo aj samotné vydavateľstvo. „Najskôr sme boli sami dvaja, dnes máme sedem stálych zamestnancov a celú sieť externých spolupracovníkov,“ upresňuje. 

Za roky fungovania sa proces výberu autorov nezmenil. Na začiatku začali zakladatelia vydávať knihy, ktoré prečítali v poľštine, páčili sa im a Absynt prišiel na slovenský trh s ich preloženou verziou. „Začali sme jazdiť na veľtrhy do Frankfurtu alebo Londýna, kde sme narážali na agentov, ktorí ponúkajú knihy. Aktuálne dostávame denne päť až desať e-mailov s ponukou kníh na vydanie,“ hovorí Filip Ostrowski. 

Zakladatelia sa rozhodli udržať si presvedčenie, že budú vydávať len tie knihy, ktoré sami prečítali, považujú ich za kvalitné, a sami tak na knižnom trhu hľadajú diela, ktoré by pod svojou značkou chceli publikovať.

„Veľkí vydavatelia spolupracujú s agentúrami a berú nejaké balíčky kníh, ktoré vydávajú. Som presvedčený, že ich nemajú všetky prečítané a nie sú si istí, či to má nejakú úroveň,“ hovorí Filip Ostrowski. 

S mnohými autormi spolupracuje Absynt dlhodobo a má s nimi dobrý vzťah. „Nie je to anonymné ako pri veľkých vydavateľoch. Skoro všetkých našich autorov sme spoznali a boli sme s nimi na večeri alebo na víne. Má to pre nás hodnotu,“ spomínajú.

Mnoho autorov, ktorí vydávajú svoje knihy v Absynte, prechádza prerodom z novinárov na spisovateľov a články menia za knihy s reportážnou literatúrou. „Na to, aby bolo dielo dobrou reportážnou literatúrou, musí spĺňať dve veci. Musí byť pravdivé a zároveň napísané pútavo a príbehovo,“ vysvetľuje Filip Ostrowski. 

Za posledné roky sme vydávali viac kníh, ako sme plánovali, a robili sme spontánne rozhodnutia. Teraz to máme viac pod kontrolou.

Nie všetko, čo vychádza v kategórii investigatíva alebo publicistika, sa však môže stať absyntovkou. Podľa zakladateľov je dôležité, aby ich knihy niesli aj isté myšlienky, ktoré dokážu čitateľovi vysvetliť fungujúce mechanizmy alebo poskytnúť určitú perspektívu nadhľadu. Nemajú byť len stranami plnými faktov. 

Vydavateľstvo spolupracuje s novinármi z celého sveta, ale záujem vzbudilo aj u novinárov na Slovensku. „Vydali sme knihy Andreja Bána alebo Lukáša Onderčana. Ponúk od našich novinárov sme dostali viac, ale veľa sme odmietli. Niektoré z nich boli na trhu veľmi úspešné, ale pre nás nespĺňali naše kritériá,“ dodávajú. Zakladatelia dopĺňajú, že niekedy sami oslovujú autorov, či by nechceli pre Absynt napísať knihu, a pri procese písania im pomáhajú s tým, aby sa ich práca stala pútavou knihou. 

Pandémia spomalila rast

Rýchly rast Absyntu sa dostal na úroveň, keď pred pandémiou vydávali aj tridsať kníh ročne. „Pandémia nás posunula na hranicu 16 kníh za rok a postupne sa vraciame nad 20 kníh ročne. Za posledné roky sme vydávali viac kníh, ako sme plánovali, a robili sme spontánne rozhodnutia. Teraz to máme viac pod kontrolou. Niektoré knižky sme presunuli na budúci rok a rozmýšľame viac strategicky,“ vysvetľuje Juraj Koudela. Do konca roka 2022 plánuje Absynt vydať zhruba osem kníh v predvianočnom období, ktoré je pre predajcov kníh najsilnejším v roku.

Počas rokov fungovania vydavateľstva sa postupne začalo rozširovať aj portfólio kníh, ktoré priniesli na trh. Obaja zakladatelia sa totiž zhodli v tom, že vydávanie len reportáží s rovnakým dizajnom v jednom momente narazí na svoje limity.

„Prichytil som sa pri tom, že sme vydali okolo sedem reportáží a všetky vyzerali veľmi podobne. Preto sme začali vydávať prózu alebo beletriu ilustrovanú slovenskými umelcami,“ vysvetľuje Juraj Koudela. 

Náš trh silno ovplyvnila stúpajúca cena papiera a výrobné ceny. Cena kníh mierne stúpla, ale nie adekvátne tomu, ako stúpali náklady.

Vydavateľstvo Absynt je aj po rozšírení svojho portfólia stále zamerané najmä na vysvetľovanie a zobrazovanie politických a spoločenských udalostí vo svete. Samotní zakladatelia teda musia neustále sledovať dianie a prispôsobovať mu aj svoju ponuku.

„Keď Taliban obsadil Kábul, vedeli sme, že automaticky treba dotlačiť knihy týkajúce sa tejto témy. Aj konflikt na Ukrajine zvýšil dopyt po knihách, ktoré ho vysvetľujú. Netýka sa to len politických udalostí, ale aj pop kultúry. Po príchode seriálu Černobyľ na HBO sa kniha s jeho príbehom stala za dva mesiace bestsellerom,“ dopĺňa Ostrowski. 

Inflácia môže byť rizikom

Pred rokmi sa rozvírila debata o tom, kedy tlačené knihy a tradičný vydavateľský svet naplno nahradia digitálne médiá. „Revolúcia, keď napríklad audioknihy mali nahradiť tie klasické, zatiaľ neprišla a ľudia stále najradšej kupujú tlačené knihy,“ hovoria.

Za väčšie riziko, ktorému bude knižný trh v dohľadnom čase čeliť, však považujú stále rastúcu infláciu, ktorá vystriedala kritické obdobie pandémie. „Posledné tri roky sú pre vydavateľov kolísavé. Sme trochu v neistote z toho, čo bude. Jediné, čo môžeme robiť, je vykonávať svoju prácu poctivo, robiť si rozpočty, všetko si zrátať a jedine tak predvídať a analyzovať,“ hovorí Filip Ostrowski.

Juraj Koudela vzápätí dodáva, že situácia na knižnom trhu je aktuálne nepredvídavá a neustále do nej vstupujú premenné, ktoré miešajú karty. „Keď sa rozprávame s kolegami z iných vydavateľstiev, vnímajú to podobne. Náš trh silno ovplyvnila stúpajúca cena papiera a výrobné ceny. Cena kníh mierne stúpla, ale nie adekvátne tomu, ako stúpali náklady. Vydavateľstvá musia hľadať spôsoby, kde by mohli ušetriť,“ vysvetľuje. 

Tým, že knihy majú stanovenú maloobchodnú cenu, krátke výkyvy trhu sa ich priamo nedotýkajú. Problémom je, ak zdražovanie tak ako teraz pretrváva už viac ako rok a podľa predpovedí analytikov má pokračovať minimálne aj počas toho ďalšieho. „Všetko je drahšie a budú rásť aj ceny kníh. Otázkou je, do akej miery. Neprestanú ich ľudia kupovať, ak bude každá stáť viac ako 20 eur? Inflácia sa vymkla z rúk a môže veľmi výrazne ublížiť aj knižnému trhu,“ dodávajú. 

Autori svoje diela píšu tak, aby čitateľa dokázali vtiahnuť do diania aj o 10 rokov neskôr.

O to viac je dôležité mať správne nastavený edičný plán a snažiť sa publikovať knihy, ktoré, jednoducho povedané, ľudia budú chcieť čítať. „Je náročné vydávať knihy, ktoré sú na úrovni, sú kvalitné a nájdu si čitateľov. Pri našom edičnom pláne hovoríme, ideme na hrane. Na jednej strane je komercia, na druhej je ambiciózna literatúra. Niekedy padneme trochu viac do komercie, niekedy viac do toho ambiciózna. Ale snažíme sa o balans,“ vysvetľuje Filip Ostrowski. Jeho kolega dodáva, že v knižnom svete je zároveň dôležitá nadčasovosť jednotlivých kníh. Ich autori svoje diela píšu tak, aby čitateľa dokázali vtiahnuť do diania aj o 10 rokov po vydaní.