Popri nadnárodných fast fashion reťazcoch a malých lokálnych umelcoch, ktorí tvoria pomalú módu, často zabúdame ešte na jeden článok odevného priemyslu. Na Slovensku stále fungujú pomerne veľké značky, ktoré si pamätajú aj naše staré mamy.

Medzi najväčšie z nich patrí trenčianska Ozeta, ktorá vznikla ešte v roku 1939 na odkaze Jana Neheru. Refresher sa o súčasnosti aj budúcnosti značky, ktorá stále vyrába na Slovensku, rozprával s Jánom Klimekom, riaditeľom pre stratégiu a rozvoj obchodu, a Simonou Kubranskou, marketingovou manažérkou spoločnosti. 

Na portáli Disrupter ťa pozývame nahliadnuť do podnikania zaujímavých slovenských firiem. Ak sa ti naša práca páči, môžeš ju podporiť tým, že sa pridáš do klubu Refresher+. Získaš aj prístup ku všetkým prémiovým článkom.

Aké sú vaše priority na tento a nasledujúci rok?

Tou základnou je upevňovať našu pozíciu na trhu v sortimente pánskej formálnej módy a rozširovať kolekciu pre dámy. Keďže nás veľká časť zákazníkov stále vníma ako značku pre zrelšiu generáciu, intenzívne pracujeme na tom, aby sme oslovili aj mladšiu klientelu. 

Čo spôsobilo váš prudký prepad tržieb v posledných rokoch?

Odpoveď na túto otázku je veľmi jednoduchá: Pokiaľ boli v posledných dvoch rokoch z dôvodu epidémie obmedzené možnosti prevádzkovať naše predajne, len prostredníctvom e-shopu sa potrebný obrat nedosiahol.

Dočasne sme zvýšili podiel „smart casual“ sortimentu, ale do teplákov a vzorovaných ponožiek na home office sme sa nepúšťali.

Bolo v tom aj niečo iné?

Náš sortiment a obrat je postavený hlavne na formálnom oblečení. Keďže veľa našich zákazníkov pracovalo v režime „home office“ a spoločenské podujatia boli zakázané, klesla aj potreba po reprezentatívnom oblečení do práce a do spoločnosti. 

Čo viete urobiť pre to, aby ste tento prepad zastavili?

Mohli sme reagovať len zmenou ponúkaného sortimentu. Dočasne sme zvýšili podiel „smart casual“ sortimentu, ale do teplákov a vzorovaných ponožiek na home office sme sa nepúšťali. Prepad jednoznačne zastavilo zlepšenie epidemiologickej situácie a vďaka svadobnému boomu máme od jari tohto roka dokonca vyššie predaje oblekov než pred pandémiou.

Koľko kusov oblečenia mesačne vyrobíte?

Vo vlastnej fabrike v Topoľčanoch je to mesačne okolo 12-tisíc kusov konfekčných výrobkov. Šijú sa tam napríklad kabáty, obleky, saká, nohavice... Pred pár rokmi sme začali vyrábať aj vlastnú dámsku kolekciu. Pri výrobe jednoduchších kúskov, ako sú šaty a blúzky, spolupracujeme s menšími výrobcami na Slovensku.

Máte naplnené výrobné kapacity?

Hoci posledné dva roky neboli jednoduché a na zabezpečenie kapacít sme museli vyrábať aj neštandardné typy výrobkov, od jari sa dopyt vrátil a kapacity máme zaistené až do konca kalendárneho roka. Pokiaľ nás neprekvapia ďalšie vonkajšie vplyvy, veríme, že budeme štandardným spôsobom pokračovať aj v roku 2023.

Nie sme len fabrika, ktorá vyrába na základe technických podkladov.

Veľkú časť výroby vyvážate mimo Slovenska. O akých číslach hovoríme?

Ak hovoríme o kusoch, je to ročne okolo 60-tisíc výrobkov.

Ide o prácu pre luxusné značky, slow fashion alebo fast fashion?

Ide o slow fashion značky stredného segmentu, ktorým záleží, aby na etikete výrobku bolo uvedené, že je vyrobený v Európskej únii. Pre top luxusné značky bohužiaľ nevyrábame.

Do ktorých krajín vyvážate najviac?

Okrem toho, že máme zákazníkov z „fashion segmentu“, vyrábame aj korporátne oblečenie pre letecké spoločnosti, hotelové siete a ďalšie typy povolaní, kde je obvyklá uniforma. Najviac vyvážame do Holandska, Nórska, Fínska, Dánska, Švédska a Nemecka. Zákazníkov máme aj v Českej republike.

Dokáže sa textilný priemysel s výrobou na Slovensku udržať aj dlhodobo, povedzme najbližšiu dekádu?

Posledné desaťročia prebiehal trend, že textilný a odevný priemysel sa z Európy postupne vytláčal do krajín s lacnejšou pracovnou silou. Potom prišiel covid-19, problémy s lodnou dopravou v Suezskom prieplave i vojnový konflikt na Ukrajine a zdraženie energií a dopravy. 

Ukázalo sa, že systém nastavenia sveta, keď sa na jednej časti zemegule vyrábajú len automobily a na opačnej textil, nie je úplne ideálny a bezpečný. Preto dúfame, že najbližšiu dekádu tu určite budeme.

Lenže tam je lacná pracovná sila. Ako viete konkurovať zahraničným výrobcom?

Len kvalitou a servisom. Je pravda, že hoci sú mzdy zamestnancov v textile najnižšie všade na svete, cena pracovnej sily na Slovensku je podstatne vyššia než v Ázii alebo balkánskych krajinách.

Západoeurópski a škandinávski zákazníci, ktorým vyrábame, platia u nás relatívne vysokú cenu za servis, ktorý im poskytujeme. Nie sme len fabrika, ktorá im vyrába na základe technických podkladov.

Pre mnohých zákazníkov robíme aj vývoj výrobkov, takže majú od nás komplexný servis a šetria náklady na ľudí, ktorí sa na to špecializujú. Na trhu je ich málo a sú drahí.

Momentálne sa sústredíme na posilnenie pozície na domácom a hlavne českom trhu.

Aké výhody má výroba na Slovensku? Okrem toho, že si nesie punc tradície...

Pre nás je najväčšou výhodou, že výrobná a retailová divízia sú vertikálne usporiadané firmy. Tým, že viac než polovicu výrobných kapacít využívame pre našu vlastnú maloobchodnú sieť, vieme kapacitu lepšie rozplánovať.

Všetko máme v dosahu pár hodín jazdy autom a máme to pod kontrolou. Šetríme veľa na doprave, ktorá dnes nie je zanedbateľná, a hlavne sme podstatne pružnejší. Napríklad tričká, ktoré nám vyrába obchodný partner v severnom Taliansku, musíme objednať so 6-mesačným predstihom. Naproti tomu akýkoľvek oblek, ktorý sa predáva rýchlejšie, než sme predpokladali, vieme znovu vyrobiť v priebehu jedného mesiaca.

Zvažovali ste odchod výroby zo Slovenska?

Zatiaľ sme k tomu neboli nútení a veríme, že dôvod na podobné úvahy nebude ani v budúcnosti. 

Plánujete firemnú expanziu do ďalších krajín?

Na expanziu do zahraničia potrebuje značka veľký objem financií, ktorý rozhodne po dvoch rokoch pandémie kumulovaný nemáme. Momentálne sa sústredíme na posilnenie pozície na domácom a hlavne českom trhu, kde až také silné povedomie o značke zatiaľ nie je. Pokiaľ vyvezieme časť vlastnej kolekcie do zahraničia, je to na základe dopytu odberateľa, nie vďaka vlastným exportným ambíciám.

Nemalou časťou našej marketingovej stratégie na Instagrame je spolupráca s influencermi.

Deväťdesiat percent tovaru je pánska konfekcia. Budete tento pomer meniť?

Pomer sa bude meniť na základe výsledkov predaja. Na sezónu jeseň/zima 2022 máme vyrobenú podstatne širšiu dámsku kolekciu než kedykoľvek predtým. Sortiment zimných vlnených kabátov, ktoré sme výborne predali minulý rok, sme rozšírili skoro na dvojnásobný objem. Pokiaľ bude reakcia trhu pozitívna, bude sa podiel dámskej kolekcie ďalej zvyšovať. 

Kto je váš cieľový zákazník?

Náš zákazník určite nie je obeťou módnych trendov. Oslovujeme hlavne ľudí pracujúcich v serióznych zamestnaniach, kde sa vyžaduje formálny dress code a oblečenie ich musí reprezentovať. To však neznamená, že nemôže byť zaujímavé a moderné.

Podľa posledných prieskumov je hlavná skupina vo veku 35 až 55 rokov, ale nakupujú u nás aj mladí ľudia pri príležitosti ukončenia štúdií a začiatku svojej pracovnej kariéry. 

Aké marketingové prostriedky fungujú na mladého zákazníka?

Získať si pozornosť mladšej generácie je v dobe presýteného online trhu skutočnou výzvou. Televízia a print pre nové generácie už nie sú zaujímavé. Primárne sa snažíme komunikovať prostredníctvom sociálnych sietí, a to najmä Instagramu.

Nemalou časťou našej stratégie na tejto platforme je spolupráca s influencermi. Každým rokom rozširujeme sortiment dámskej konfekcie a spájame sa so známymi tvárami online sveta, ktoré majú hodnoty a priority v súlade s tými našimi. To veľmi pozitívne vplýva na odpredaje, ako aj na celkové zvýšenie povedomia o značke.

Pri generácii Z majú veľký vplyv aj rodičia, ktorí sú vo väčšine prípadov súčasťou nákupného procesu.

Funguje teda posolstvo o pomalej móde?

Slovenskému spotrebiteľovi nie je ľahostajný pôvod výrobku. Nehľadí už viac na módu ako chvíľkový trend, ale preferuje udržateľnosť, kvalitu a lokálnosť. Na základe toho ho vieme osloviť s témami ako šitie na Slovensku, univerzálnosť našich produktov, kapsulový šatník a podobne.

Viete zaujať aj generáciu Z?

Nie je našou primárnou cieľovou skupinou, ale nezabúdame ani na ňu. Udalosti ako stužková, venček či maturita sú venované práve tejto generácii. Pokiaľ príde zákazník do styku s našou značkou už v dospievajúcom veku a má pozitívnu skúsenosť s kvalitou produktu, personálom a jeho poradenstvom, je veľká pravdepodobnosť, že sa k nám opäť neskôr vráti.

Pri tejto generácii majú veľký vplyv aj rodičia, ktorí sú vo väčšine prípadov súčasťou nákupného procesu. Pokiaľ sú našimi stálymi a spokojnými zákazníkmi, je odporúčanie značky na základe ich skúseností veľmi časté a prirodzené.

Ozeta vznikla ešte v roku 1939 na odkaze jedného z najtalentovanejších podnikateľov svojej doby Jana Neheru. Ako viete pracovať s týmto historickým odkazom?

Je to niečo, čím sa nemôže pochváliť veľa firiem. Pôvod a vznik značky sú základom komunikácie a východiskovými piliermi pre dlhodobé budovanie imidžu značky. 

Funguje tradícia OZETY aj na mladého zákazníka, ktorý si nepamätá históriu?

Zaujať ho touto témou je už zložitejšie. Edukatívnymi blogmi alebo príspevkami, kde by sme históriu značky opisovali, by sme jeho pozornosť neudržali. Skôr nám fungujú videá kratšieho rozsahu. 

Pozitívnu odozvu máme na limitované edície, ktoré vznikli so slovenskými umelcami, respektíve výrobcami. Či už ide o Mateja Rabadu, ktorý „oživil“ nádhernú farbiarsku techniku modrotlače, alebo súrodencov Jankiv Siblings, ktorí sa venujú spracovaniu plissé, ktoré má taktiež na Slovensku dlhodobú tradíciu.