Slovensko má do konca roka regulované ceny energií a vláda má tak posledné štyri mesiace na nastavenie opatrení, ktoré by v ďalšom roku pomohli stlačiť rekordne vysoké trhové ceny energií na únosnú mieru. „Energetická bezpečnosť celej Európskej únie je veľmi slabá a musíme sa s ňou vyrovnať použitím metód, o ktorých sme si mysleli, že k nim nikdy nebudeme musieť prikročiť,“ hovorí v rozhovore expert na energie Karel Hirman, s ktorým sme sa rozprávali aj o tom, či sa stane nástupcom ministra hospodárstva v demisii Richarda Sulíka. 

Na biznisovej podstránke Refresheru Disrupter pravidelne a do hĺbky rozoberáme témy, ktoré sa týkajú aktuálneho ekonomického diania v našej krajine. Staň sa členom klubu Refresher+ a dostaň sa k neobmedzenému obsahu.

Ako by ste zhodnotili prípravu Slovenska na obdobie energetickej krízy?  

Na začiatok si treba uvedomiť, že nie sme izolovaní od zvyšku sveta. Situácia u nás nie je zásadne rozdielna ako v susedných krajinách alebo vo zvyšku Európskej únie. Nie je dramaticky lepšia ani dramaticky horšia a je veľmi turbulentná. Mení sa doslova z hodiny na hodinu. To, čo zažívame dnes, sme nezažili od druhej svetovej vojny. 

V susednej krajine je vojna, ktorú vedie jeden z najväčších dodávateľov energií na svete. Ukrajina je zároveň jeden z najvýznamnejších tranziterov energií smerom k nám. Je preto pochopiteľné, že náš život nemôže prebiehať bez toho, aby sme cítili dosahy tohto konfliktu. Pre extrémne sucho a horúčavy počas leta nám navyše vypadávajú ďalšie energetické zdroje po celej Európe.

Ak sa bavíme o energetickej bezpečnosti, definujem ju takto. Je to zabezpečenie dostatočného objemu energií v čase, keď ich potrebujeme, a za cenu, ktorá je pre nás prijateľná. Ani jeden z týchto dvoch pilierov v súčasnosti neplatí. Vzniká problém so samotnou komoditou, keďže Putin nám obmedzuje dodávky plynu a zároveň ceny energií rastú na neakceptovateľné úrovne. Energetická bezpečnosť celej Európskej únie je veľmi slabá a musíme sa s ňou vyrovnať použitím metód, o ktorých sme si mysleli, že k nim nikdy nebudeme musieť prikročiť.

Je pravdivé tvrdenie, že plynu na zimu máme aktuálne dosť? 

Plyn na Slovensko prúdi podľa údajov, ktoré sú verejne dostupné, a ukladá sa do zásobníkov, čo je zatiaľ kľúčové. Tu treba povedať, že odchádzajúce vedenie ministerstva hospodárstva aj manažment SPP a ďalší plynári urobili zatiaľ podľa dostupných údajov dobrú robotu. Na druhej strane treba povedať, že to, či máme naozaj dosť plynu, sa ukáže až počas zimy. 

Možno si niektorí pamätajú na január 2009, keď nám Putin uprostred zimy zastavil dodávky plynu cez Ukrajinu, ktorá bola vtedy naším kľúčovým tranzitom. Aj vtedy sme v zásobníkoch mali dostatok plynu. Problémom bolo, že uprostred zimy sa zastavil prívod plynu do sústavy. Na to, aby sme dokázali plynulo zásobovať plynom v zime, potrebujeme mať dostatočný prívod plynu do sústavy a dostatočné zásoby v zásobníkoch. 

SPP nakúpilo plyn z Nórska, ktorý k nám reálne prichádza potrubiami z Nemecka. Ak by sa Nemecku nepodarilo udržať v prevádzke svoju plynovú sústavu, plyn by sa nedostal ani k nám.

Zásobníky neslúžia na to, aby ste mali plyn v prípade, že sa zastaví prívod plynu do sústavy. Slúžia na to, aby sa pokryli špičkové odbery v zime, keď mrzne, keďže s každým stupňom dole spotreba exponenciálne narastá a prítok cez plynovod to nestačí pokrývať. 

Môžeme zostať bez plynu aj počas tejto zimy?