Vysoká inflácia postihuje (nielen) na Slovensku čoraz viac ľudí. Podľa slov Maroša Ďurika, Investment Advisory Directora v spoločnosti Wood & Company, by sme práve počas nej nemali podceniť plánovanie rozpočtu, dať si pozor na nevýhodné dlhy a neuvážené nákupy.

História už počas finančnej krízy okolo roku 2008 zasiahla najmä ľudí, ktorí mali množstvo predražených pôžičiek a úverov. Zvyšovanie základnej úrokovej sadzby centrálnou bankou totiž nedvíha len úroky na hypotékach, ale aj na ďalších finančných produktoch, ako sú spotrebné úvery. 

Na biznisovej podstránke Refresheru Disrupter pravidelne a do hĺbky rozoberáme témy, ktoré sa týkajú sveta ekonomiky a podnikania. Staň sa členom klubu Refresher+ a dostaň sa k neobmedzenému obsahu, vďaka ktorému sa naučíš lepšie spravovať svoje financie a porozumieť aktuálnemu ekonomickému dianiu. 

Aké sú najčastejšie chyby pri plánovaní rozpočtu?Najčastejšou chybou je, ak si ho ľudia neplánujú vôbec. Druhou chybou je, že mnoho ľudí platí sebe až na záver. Myslím tým, že sporenie na dôchodok alebo tvorenie rezervy neberú ako prioritu. Najskôr míňajú a na konci mesiaca zistia, že nemajú z čoho sporiť, a tak sa to opakuje dokola.

Ďalšou častou chybou je, ak na bývanie míňajú viac ako 40 alebo 50 % z mesačného príjmu. Učebnice hovoria, že na bývanie by sme nemali dávať viac ako 36 % z čistého príjmu, ak si chceme nastaviť udržateľný rozpočet.

Vyššie výdavky na bývanie sa dajú tolerovať počas kratšieho obdobia, ak vieme, že budeme mať v budúcnosti zvýšený plat alebo nejaké odmeny. Treba to zvažovať na základe svojho priemerného ročného príjmu a zahrnúť doň všetky odmeny, trináste a štrnáste platy. 

Spomínate, že základom udržateľného rozpočtu je, aby náklady na bývanie nepresahovali 36 % nášho čistého príjmu. Ak niekto žije sám v Bratislave a zarába 1 100 alebo 1 200 eur, je dosť komplikované sa zmestiť v rámci nákladov na bývanie pod túto hranicu. 

Myslím si, že ľudia by mali viac zvažovať kúpu nehnuteľnosti. V prípade, že by nám náklady mali narásť nad spomínanú hranicu, je lepšie bývať v podnájme, pretože je to omnoho udržateľnejšie. Ľudia, ktorí žijú sami, si často kupujú jednoizbové alebo dvojizbové byty, ktoré sú najdrahšie v prepočte na štvorcový meter. Splátky hypotéky plus mesačné náklady na bývanie sa potom dostanú príliš vysoko.

Ak žijem sám, môžem si spoločne s niekým iným prenajať byt a tak si deliť nájom. Viem, že to nie je rovnako komfortné ako bývať sám vo svojom. Z pohľadu udržateľnosti financií je to však lepšie riešenie. Keď si chcem kúpiť byt, je omnoho výhodnejšie ísť do kúpy s niekým ďalším a kúpiť si trojizbový byt, kde sa ceny za štvorcový meter pohybujú na úplne inej hranici. 

Vo všeobecnosti platí, že inflácia spôsobuje zmenu nákupného správania viac u nižších príjmových skupín ako u vyšších.

Netreba kupovať byt len preto, lebo ich teraz kupujú všetci. Ceny sú vysoké a ja sa bojím, že v budúcnosti budú ešte vyššie. Takéto rozhodnutie treba prispôsobiť svojmu životnému cyklu a zaobstarať si bývanie vtedy, ak napríklad s niekým plánujeme rodinu.

Koľko je minimálna suma, ktorú by sme si mali byť schopní odložiť zo svojho príjmu?

Je to, samozrejme, veľmi individuálne, keďže inú sumu si človek dokáže odložiť, ak zarába 5 000 eur, a inú, keď zarába 1 000 eur. Ak si však niekto dokáže odložiť minimálne 10 %, je to veľmi dobrý výsledok. 

Aktuálne zažívame vysokú infláciu. Stretávate sa s tým, že ľudia si odkladajú z mesiaca na mesiac menej?

Inflácia, o ktorej sa bavíme, tu je zatiaľ pomerne krátko a nestihla sa premietnuť do rozpočtov, najmä ak ide o ľudí s dobrým príjmom. Väčšina ľudí má svoje nákupné správanie zo zotrvačnosti veľmi podobné, ako mala pred pol rokom alebo rokom. 

U ľudí s nižšími príjmami sa môže stať, že postupne prechádzajú na kvalitatívne nižšie potraviny, prípadne obmedzujú návštevy reštaurácií alebo zavádzajú iné úsporné opatrenia. Všetko však závisí od toho, koľko človek zarába. Vo všeobecnosti platí, že inflácia spôsobuje zmenu nákupného správania viac u nižších príjmových skupín ako u vyšších. 

Dá sa vďaka lepšiemu plánovaniu aj počas vysokej inflácie šetriť?

Plánovanie svojich výdavkov určite pomáha. Jednou vecou však je si naplánovať, koľko peňazí za čo môžem minúť, a druhou vecou je to aj dodržať. Človek by si mal určiť, napríklad koľko minie za potraviny, ale na druhej strane netreba byť otrokom finančného plánovania.

Dôležité je si uvedomiť, že by sme nemali v bankách držať veľké množstvo peňazí, ale len nevyhnutnú finančnú rezervu. Mali by sme sa zaujímať o investičné nástroje, ktoré naše úspory dokážu zhodnotiť a ochrániť pred infláciou.

Ak by ste to mali povedať osobne, ktoré všetky oblasti si v rámci rozpočtu plánujete vy? 

Ja to beriem tak intuitívne, ale základné veci mám naplánované. Viem, koľko miniem na bývanie, a takisto mám dopredu dané, koľko si chcem odložiť. Dôležité je, aby mal človek prehľad o tom, aký má príjem, aké má náklady, a dopredu o tom rozmýšľal.

Týka sa to napríklad aj toho, ak dostaneme nejaké odmeny v práci. Aj v rámci nich si treba vedieť dopredu určiť, koľko z nich vložíme do svojho investičného portfólia a koľko z nich minieme povedzme na dovolenku. 

Kde najčastejšie Slovákom utekajú peniaze, bez toho aby sme si to uvedomovali?

Myslím si, že problémom Slovákov je, že majú veľmi veľa peňazí v bankách. Udáva sa, že až 60 % finančného majetku je na účtoch v bankách. Navyše platí Paretovo pravidlo, ktoré hovorí o tom, že 20 % Slovákov vlastní 80 % depozít. 

Dôležité je si uvedomiť, že by sme nemali v bankách držať veľké množstvo peňazí, ale len nevyhnutnú finančnú rezervu, a mali by sme sa zaujímať o investičné nástroje, ktoré naše úspory dokážu zhodnotiť a ochrániť pred infláciou. 

Problémom môžu byť aj príliš napäté finančné rozpočty, keď ľudia musia obracať každé euro. Pri lepšie zarábajúcich ľuďoch, ktorým v rozpočtoch vzniká priestor na odloženie si časti peňazí, sú problémom napríklad emočné nákupy, keď ľudia bez rozmyslu nakúpia veci, ktoré vlastne nepotrebujú. Jedným z emocionálnych nákupov môže byť aj to, že sa rozhodnete kúpiť nehnuteľnosť, hoci ju nepotrebujete vlastniť. Takéto rozhodnutia nás následne dlhodobo oberajú o peniaze. 

Existujú nejaké bežne dostupné nástroje, vďaka ktorým by sme sa mohli naučiť lepšie spravovať svoje financie?

Ja som stará škola a používam na to Excel. Dnes však už množstvo bánk ponúka možnosť zatriediť si svoje výdavky do jednotlivých kategórií. Ak niekto chce, môže si výdavky zakategorizovať a tak si sledovať, kde na čo míňa. Týka sa to, samozrejme, len platieb kartou alebo prevodov.  

Ak sa dostaneme do finančných problémov preto, že nám inflácia predraží denné fungovanie, akého produktu zo svojho finančného portfólia sa môžeme vzdať ako prvého? Šetrenie na dôchodok, investovanie alebo napríklad životná poistka?

Ak sa bavíme napríklad o životnej poistke, záleží, samozrejme, na type poistenia, ale myslím si, že ak niekto žije sám, nepotrebuje životné poistenie. To sa využíva najčastejšie na to, aby som zabezpečil niekoho, kto po mne zostane v prípade, že by sa mi niečo stalo. Ak ste slobodný človek, nepotrebujete ju. Keď máte rodinu, je to, prirodzene, iná situácia. Bolo by to niečo, čo by som ako prvé v prípade potreby škrtol ja.

Ak sa budú centrálne dvíhať úrokové sadzby, budú sa zvyšovať úrokové sadzby nielen hypoték, ale aj spotrebných úverov a budú vytvárať čoraz väčší a väčší tlak na naše rozpočty.

Ak by som sa rozhodoval medzi investovaním do nejakej ďalšej rezervy alebo zrušením dôchodkového sporenia, určite by som skôr obmedzil investovanie. Sporenie na dôchodok, aj v prípade, že ide o mladého človeka, by som určite nerušil. Pri rozhodovaní, či zrušiť nejaký zo spomínaných produktov, sa vždy treba najskôr pozrieť do rozpočtu a zistiť, či tam nie sú položky, ktoré ma zbytočne oberajú o peniaze. 

Povolené prečerpania, lízingy, prípadne splátkové predaje, keď si niekto kúpi napríklad iPhone na splátky. Takisto nevyrovnané kreditné karty alebo spotrebné úvery s vysokým úrokom. To sú proste veci, ktoré každý mesiac odčerpávajú zdroje, ktoré by sa inak mohli použiť na investovanie alebo na zvýšenie kvality života.

Môže byť v takom prípade najlepším rozhodnutím splatiť svoje dlhy?

Určite áno. Najlacnejším dlhom je hypotéka, a ak je to možné, všetky úvery treba skonsolidovať do nej. Navyše množstvo zo spomínaných dlhov z predchádzajúcej odpovede vzniká práve pri neuvážených emočných rozhodnutiach. 

Ak chceme ozdraviť svoj rozpočet, je preto dobré ich skonsolidovať do jedného lacnejšieho úveru alebo v ideálnom prípade vyplatiť. Vždy si treba najskôr vyplatiť dlhy, potom si našetriť rezervu a potom si poistiť seba a svoju rodinu pred nejakými rizikami, ktoré ma môžu postihnúť. 

Môže vysoká inflácia spôsobiť to, že práve ľudia, ktorých rozpočty sú extrémne zaťažené dlhmi, ich už nebudú schopní splácať?

Môže a to nám ukazuje aj história. Počas poslednej ekonomickej krízy bolo najmä v USA množstvo ľudí, ktorí mali na hypotéky nakúpených niekoľko nehnuteľností a ich splátky boli často príliš vysoké. Pred krízou totiž mali pocit, že stromy rastú až do neba a nikdy sa nemôže stať nič negatívne. 

Najvýhodnejším nástrojom na dlhodobé investovanie sa zatiaľ ukazujú akciové fondy.

Ak sa budú centrálne dvíhať úrokové sadzby, budú sa zvyšovať úrokové sadzby nielen hypoték, ale aj spotrebných úverov a budú vytvárať čoraz väčší a väčší tlak na naše rozpočty. Keď už teraz mám napätý rozpočet pre vysoké splátky a nedokážem získať ďalšie financie, možno sa nehnuteľnosti budem musieť vzdať, ak to pre mňa viac nebude udržateľné. 

Ako môžeme najlepšie ochrániť svoje úspory pred vysokou infláciou? Možnosť ponechania na bankovom účte asi nie je najšťastnejšia…

Často hovorím, že najobľúbenejším investičným nástrojom Slovákov je tehla a bankový účet. (smiech) Najvýhodnejším nástrojom na dlhodobé investovanie sa zatiaľ ukazujú akciové fondy. Ak sa pozrieme na ich výnosy za posledných 80 až 100 rokov, poskytovali najlepší výnos. Akcie majú isté kolísanie a myslím, že to tak bude aj v budúcnosti. 

Ja nazývam kryptomeny korením investičného portfólia pre investorov, ktorí dokážu obetovať peniaze, ktoré do nich vložia.

Ak sa napríklad pozrieme na akcie technologických firiem ako Apple, všetky zvýšené vstupné náklady následkom inflácie sa snažia preniesť do cien tovarov a služieb. To spôsobuje, že ceny akcií stúpajú a stávajú sa dobrým ochranným nástrojom pred infláciou. 

Dobrým nástrojom sú aj realitné fondy, prostredníctvom ktorých môžete investovať do kancelárskych priestorov určených na prenájom. Nájomcovia majú totiž v rámci zmluvy aj tzv. inflačné doložky, čo v praxi znamená, že ak sa zvýši inflácia, aj ich nájomné sa zvýši o infláciu. Tieto dva nástroje považujem za dobré investičné nástroje na ochranu peňazí pred infláciou. 

Sú jedným z nástrojov na ochranu úspor pred infláciou aj kryptomeny?

Určite nie. Ja nazývam kryptomeny korením investičného portfólia pre investorov, ktorí dokážu obetovať peniaze, ktoré do nich vložia. Inak povedané, do kryptomien by som vložil iba peniaze, o ktoré si môžem dovoliť prísť. 

Stále nevieme, čo sa z nich vyvinie, je stále veľa ľudí, ktorí hovoria, že nemajú nejakú vnútornú hodnotu. Sú tábory, ktoré sú aj za kryptomeny, a sú tábory proti nim. Ja sám som si povedal, že v nich radšej trošku budem, ako by som to neskúsil vôbec. Mám v nich však investované len peniaze, o ktoré ak prídem, nebude mi to ľúto.