Na materskej dovolenke začala vystrihovať papierové šablóny. Dnes má nálepkový biznis s miliónovými tržbami

Pár ťažkých dní

Písal sa rok 2008. Svet stál na pokraji finančnej krízy a na realitnom trhu už takmer praskala bublina. Potrebovali viac miesta, a preto sa rodina Kollárovcov presťahovala z košického bytu do domu v Trebišove.

Okrem priestoru však stroje nevyhnutne potrebovali aj investície, ktoré boli zrazu násobne vyššie, ako stála centrofixka, papier a rezák. „Prvý stroj sme kúpili za 12-tisíc eur. Museli sme si kvôli tomu brať úver na päť rokov. Prvý laser nás stal toľko, čo dvojizbový byt v Košiciach,“ spomína Slavomíra.

Aj keď mali vlastné zdroje, nestačili im. Získať podnikateľský úver bolo v tom čase oveľa náročnejšie, a aj keď mala Slávka zo šablón nejaké príjmy, stále bola oficiálne na materskej dovolenke. Pomohli si teda, ako sa dalo. Zaťažili hypotékou dve nehnuteľnosti, auto mali na lízing.

Museli sme na Slovensku učiť ľudí, ako platiť cez internetbanking. Mali sme návod, ktorý sme posielali zákazníkom, lebo boli bezradní.

V podnikaní narazilili aj na veľmi ťažké časy. V jednom bode sa stalo, že dokonca nemali ani na dojčenské mlieko pre dcéru. O deň nato im na účte pristáli peniaze za kúpený tovar, no aj tak sa museli popasovať s neľahkou situáciou.

„Bolo to náročné, ale nie psychicky. S podnikaním mi od začiatku pomáhal manžel. Od začiatku máme spoločné financie. Bolo aj obdobie, keď sme nemali peniaze, pretože sme ich všetky investovali späť do firmy. Ale bola to len otázka pár dní a peniaze už boli na ceste,“ konštatuje zakladateľka firmy.

„Podnikanie nie je vždy bezpečné. Ale nesmiete sa neustále báť toho, čo sa môže stať. Najhoršie, čo sa nám mohlo stať, bolo, že by sa peniaze, ktoré sme zarobili, stratili. Keby sme nezvládali hypotéku, proste by sme sa presťahovali. Keď začínate na nule, môžete spadnúť len na nulu,“ dodáva.

Učili ľudí, ako platiť cez internetbanking

K šablónam sa časom pridali aj nálepky na stenu. Dopyt po nich rástol ešte rýchlejšie. Firma nemohla fungovať večne na inzertnom portáli. Na vlastnom e-shope začali Kollárovci pracovať v roku 2006. 

Stál ich 34-tisíc korún. „To bolo v tom čase veľmi veľa peňazí,“ smeje sa Slávka. UX dizajn ešte neexistoval. Sama si povedala, ako chce mať stránku rozloženú.

Ľudia u nás robia emotívne nákupy a nechcú čakať v neistote, či a kedy im tovar príde.

Veľký zlom v histórii slovenského e-commerce sa udial okolo roku 2009, keď sa u nás začala masovejšie používať sociálna sieť Facebook. Podnikatelia si začali vo veľkom zakladať e-shopy. Nedokázali však rásť tak rýchlo ako dnes, lebo ľudia neboli zvyknutí nakupovať online.

„Museli sme na Slovensku učiť ľudí, ako platiť cez internetbanking. Mali sme návod, ktorý sme posielali zákazníkom, lebo boli bezradní. Nevedeli ani, čo je to platba na dobierku,“ spomína Slavomíra. „Až v rokoch 2017 až 2018 bol skutočný boom e-shopov. Keď sa pýtate, prečo e-shopy pred týmto obdobím neboli také úspešné, odpoveďou je, že sa to jednoducho nedalo. Trh vás nepustil.“

Boom e-shopov

V období boomu e-shopov si uvedomili, že do toho musia šliapnuť na plný plyn. Rozhodli sa urobiť rebranding a zmeniť meno značky, aby s ňou vedeli ľahko expandovať do zahraničia. V tomto období vznikol dnešný názov Inspio. Nešlo však len o to, prepísať pár písmen. Rebranding bol kompletným prerodom značky na časy moderného e-commerce. 

Keď dala Slávka dokopy plán, čo všetko bude potrebné urobiť, videla, že to budú mesiace práce. Musela sa naučiť, ako robiť marketing – analýzu kľúčových slov, SEO, PPC, ako navrhnúť nové produkty a dizajny.

„Veľmi sme uvažovali, či sa do toho vôbec pustiť. V tom čase sme už mali tri deti, najmladšie nemalo ani rok. Musela som sa s manželom dohodnúť, či sa začne o malú stopercentne starať a dovolí mi robiť 15 až 16 hodín denne. Bolo to náročné obdobie.“ 

Čiastočne si pomohla spoluprácami s marketingovými agentúrami, no viaceré nedopadli podľa jej očakávaní. Aj agentúry sa v tom čase ešte len rozbiehali a nevedeli robiť všetko, čo od nich chcela. 

Najprotivnejší zákazník na svete 

Aby e-shop vedel držať krok s konkurenciou, vyžaduje si neustále zlepšovanie zákazníckej skúsenosti. Slávka preto na ňom trávi veľa času a robí si fiktívne nákupy. Žartuje, že je tým najprotivnejším zákazníkom na svete. Naschvál hľadá, kde objednávka viazne, a zisťuje, čo potrebujú opraviť. Alebo ide na iné e-shopy a všíma si, čo jej na nich prekáža.

Stáva sa, že nám ľudia reklamujú nálepky, že nedržia na stene, ale pritom ich nekúpili od nás. Deje sa to každý týždeň.

Snaží sa „vychytať“ momenty, keď je zákazník buď zvedavý, alebo neistý. Preto napríklad doplnili automatickú správu o tom, že odoslali balík. Na stránku pridali aj jednoduché sledovanie balíka. „Ľudia u nás robia emotívne nákupy a nechcú čakať v neistote, či a kedy im tovar príde,“ vysvetľuje. 

Prišli tiež na to, že zákazníci chcú mať v potvrdzovacom e-maile aj presný produkt, ktorý si vybrali. Niekedy ho znova hľadajú, lebo chcú mať nálepky na stene presne tak, ako to videli v e-shope na obrázku.

Recesia v nálepkách 

Podobne ako všetky ostatné firmy v biznise, aj Inspio začínalo vinylovými nálepkami. Mali však svoje obmedzenia. Stávalo sa, že po prilepení na stenu sa o pár mesiacov začali odliepať a začali sa im stáčať okraje. Navyše sa nedali prelepiť. 

Na jednom stretnutí prišiel za Kollárovcami obchodný zástupca, ktorý im doniesol vzorku textilnej bordúry. „Bol to nie veľmi estetický tmavozelený obdĺžnik so žltým a oranžovým motýľom. Zobrala som bordúru domov a otestovala som ju. Nalepila som ju na stenu a o dva týždne prelepila inam. O týždeň zasa. Po dvoch mesiacoch stále držala. Tak sme prišli v roku 2018 na nový materiál,“ rozpráva Slavomíra.

Je náročnejší na výrobu, no oproti vinylu má nesporné výhody. Stenu stačí pred aplikáciou utrieť čistou handričkou. Keďže je nálepka hrubšia, dá sa dobre nalepiť aj na steny, ktoré nie sú úplne rovné, a možno ju viackrát prelepiť. Dnes už majú textilné nálepky všetci dôležití hráči na trhu, no vtedy išlo o úplnú novotu. 

Majiteľka Inspia priznáva, že sú v rámci nálepiek na Slovensku najdrahší, ale za kvalitou a benefitmi si maximálne stojí. „Stáva sa, že nám ľudia reklamujú nálepky, že nedržia na stene, ale pritom ich nekúpili od nás. Deje sa to každý týždeň. Máme preto pár zlých recenzií, za ktoré vlastne ani nemôžeme,“ krčí plecami. 

Ako dobyť Európu

V súčasnosti Inspio aktívne posiela tovar do 26 krajín. Má 17 e-shopov v lokálnom jazyku a jeden v angličtine pre zvyšné krajiny. Ďalších sedem lokálnych e-shopov chcú spustiť do konca roka.

V krajine, ktorá nemá web v lokálnom jazyku, sa podľa Slávky ťažko predáva. Preto je to vždy ich konečný cieľ. Tam, kde ešte e-shop nemajú, si zatiaľ vyskúšali, ako funguje preprava, ako dlho tam tovar putuje a ako zákazníci reagujú na Inspio. Prvým krokom je založiť účty na sociálnych sieťach, cez ktoré sa ľudia zoznámia s produktmi a so značkou.

Čo sa týka expanzie, 26 je zatiaľ konečné číslo. Išlo o náročný a roky trvajúci proces, ktorý tento rok zavŕšia. „26 krajín je strašne veľa. Povedala by som, že je to samovražedná misia. Dali sme sa na ňu, ale určite by som to neodporučila každému. Ale je to moja firma, ja som si to vybrala a ja si to aj vyžeriem,“ konštatuje podnikateľka.

Teraz máme kapacity nastavené tak, že nám stroje dokážu za rok vyrobiť tovar v hodnote 20 miliónov eur.

Inspio má zatiaľ v ponuke štyri rôzne typy produktov a trh s nálepkami nie je taký veľký. Preto potrebuje na rast väčší záber. Slávka to vníma tak, že na Slovensku už narazili na strop.

„Keď som si robila analýzu konkurenčných stránok a zrátala ich obrat, zistila som, že keby som ich všetkých vypla, mohla by som zvýšiť svoj obrat možno o 200-tisíc eur. Náš zákazník nie je každý. Sú to mamičky, ktoré práve zariaďujú detskú izbu. Preto sa zameriavame na rezervy, ktoré máme v ostatných krajinách,“ dodáva.

Výroba na dvoch miestach 

Inspio má teraz výrobu v Košiciach a v Trebišove. Dom v Trebišove im už nestačil, a preto otvorili halu aj v Košiciach. Medzi dvoma prevádzkami vládne synergia.

Všetky objednávky, ktoré prišli včera a dnes sa vytlačia v Košiciach, poobede odvezú do Trebišova. Tam ich pobalia a pošlú späť do Košíc, odkiaľ sa rozosielajú. Denne sa vyrobí a zabalí 200 až 300 zásielok.

Každá firma je dobrá v tom, v čom je dobrý jej majiteľ.

„Teraz máme kapacity nastavené tak, že nám stroje dokážu za rok vyrobiť tovar v hodnote 20 miliónov eur. V súčasnosti ich nevyužívame naplno, ale je to už predpríprava na to, keď dokončíme expanziu. Ak sa mi podarí maximálne vyťažiť stroje, ktoré máme, a zároveň udržať súčasnú náladu vo firme, budem spokojná,“ hovorí Slavomíra. 

Kým bude firma veľká, chce ju upratať, aby sa v nej neskôr nestrácali peniaze. Chyba účtovníčky ich už v minulosti zabrzdila na dva roky v raste. Slavomíra sa musela narýchlo naučiť, ako viesť účtovníctvo a hasiť problémy. Dnes je za to paradoxne vďačná. Nebyť toho, nevedela by sa orientovať vo finančnom stave firmy.

Viesť, ale nediktovať 

Dnes už trojnásobná mama veľmi rýchlo pochopila, že človek sa dobrým manažérom nerodí, ale sa ním stáva. Priznáva, že na začiatku vôbec nevedela riadiť ľudí a za mnohé veci by sa dnes aj prefackala. O manažmente nemala žiadne vedomosti a všetko sa učila za pochodu. 

Práca s ľuďmi je podľa nej tá najťažšia časť. „Iba do určitej veľkosti firmy sa môžete tváriť, že máte všetko v rukách vy. Potom už firmu začínajú budovať ďalší členovia tímu. Ak ich nevediete správne, firma nikdy neporastie. Ja som sa už dostala na hranicu, keď Inspio sama posunúť neviem,“ priznáva. Základom je vraj pokora. Ľudia nechcú pracovať pod niekým, kto sa tvári, že zjedol všetku múdrosť sveta.

Zároveň si však uvedomuje, že práve ona je hnacou silou firmy. Aj keď je cieľom všetkých podnikateľov dosiahnuť, aby firma fungovala aj bez nich, časom im dôjde, že to tak v skutočnosti nie je. Príliš im na tom záleží. Slávka nie je výnimkou. 

„Ak už nechcete zásadne rásť, firma sa asi dá nejako nastaviť a zastabilizovať. Mám však šialené a ambiciózne plány, ktoré by bezo mňa nikto do firmy nepriniesol. Každá firma je dobrá v tom, v čom je dobrý jej majiteľ.“ 

Keď mamy podnikajú 

Väčšina zamestnancov vo firme sú ženy, čomu v Inspiu venujú pozornosť. Keď mali vo firme tri deti do pol roka, našli opatrovateľku a priamo vo firme si zriadili provizórne jasle. Matky sa tak vedeli plnohodnotne venovať práci a zároveň si mohli kedykoľvek odbehnúť k dieťaťu. 

Jedno z týchto detí bolo aj Slávkino. O rozdeľovaní času medzi prácu a materstvo vie svoje, no trvá na tom, že sa to dá, a chce byť pozitívnym príkladom aj pre iné ženy, ktoré chcú začať podnikať. 

Je dôkazom toho, že biznis sa dá rozbehnúť aj na materskej dovolenke. Len musíte vedieť, kde sa dá „ukradnúť“ čas. „Dieťaťu ho neukradnete. To by nebolo fér. Ale môžete ho ukradnúť napríklad domácnosti. Nemusíte každý deň vypulírovať celý byt,“ myslí si. 

Ženám, ktoré majú pocit, že nemajú čas, radí spísať si zoznam činností, o ktorých si myslia, že ich musia každý deň robiť. „Raz som stretla slobodnú mamičku, ktorá mala dve deti a podniká. Hovorila, že je veľmi unavená. Lenže deťom trikrát denne vyvárala teplé jedlo. To je kvantum času. Musíte si vybrať, čo chcete. Nemôžete mať aj perfektnú domácnosť, aj podnikanie,“ zdôrazňuje. Doma sa to vraj vždy nejako utrasie a perfektnú domácnosť stačí predstierať pred susedmi.