Bratiska sa vďaka svojim tričkám a mikinám s názvami mestských štvrtí stala v Bratislave kultovou značkou a svojich fanúšikov si pomaly získava aj mimo nej. Podľa slov zakladateľov Pavla Bartoša a Viktora Blahu chce v ľuďoch podporovať zdravý lokálpatriotizmus. 

Značka, ktorá na začiatku svojho fungovania vznikla ako spontánny nápad, plánuje expanziu do ďalších krajín a svoje portfólio neustále rozširuje o nové produkty, ktorých počet aktuálne prekračuje hranicu 100 dizajnov. 

Krátko po začatí Putinovej agresie na Ukrajine vytvorili kolekciu Mier pre Ukrajinu, ktorú mali na sebe aj členovia tímu prezidentky Zuzany Čaputovej počas návštevy krajiny. O pár dní neskôr si ich tričko na tlačovku obliekla aj samotná prezidentka. 

Ako sa začal príbeh Bratisky? Pavol Bartoš: Nápad na založenie Bratisky vznikol podvečer pred kostolom kapucínov. Pôvodne sme chceli začať vyrábať šiltovky a zároveň sme chceli vytvoriť produkt prepojený s Bratislavou, ktorú máme radi. Dovtedy boli podobné produkty spojené skôr s estetikou športových klubov ako Slovan Bratislava, prípadne turistických suvenírov. Nemáme nič proti klubom ani turistom, ale hľadali sme vtedy niečo iné.

Z pôvodného plánu vyrábať šiltovky sme nakoniec upustili a vytvorili sme prvú kolekciu mikín s motívmi Bratislavy a názvom Bratiska, pre ktorý sme sa rozhodli na poslednú chvíľu. Pár dní predtým, ako sme mali ísť prvýkrát s produktmi na Dobrý trh na Panenskej, sme si povedali, či nevytvoríme aj pár produktov s názvom mestských častí Bratislavy.

Viktor Blaha: Ten spomínaný Dobrý trh bol v apríli roku 2014. Vtedy všetko žilo na Facebooku a práve pred uskutočnením trhu sme uverejňovali promo na naše produkty. Mikiny s názvom mestských častí sa postupne stali tým, prečo nás ľudia začali na trhoch vyhľadávať.

Pavol Bartoš: Z niečoho, čo sme vytvorili úplne okrajovo, sa nakoniec stal náš najúspešnejší produkt.

Ako sa vám podarilo postupne vyrásť na značku, akou ste dnes? V. B.: Prvých pár rokov sme fungovali tak, že sme mali na sklade vždy len pár kusov produktov s názvami zopár mestských častí. Raz za štvrť roka sme prišli s pár kusmi mikín a tričiek s názvom ďalšej štvrti. O pár mesiacov sme vyrobili ďalšiu. Mali sme e-shop, ale viac sme predávali priamo na trhoch, marketoch alebo festivaloch. 

Z niečoho, čo sme vytvorili úplne okrajovo, sa nakoniec stal náš najúspešnejší produkt.

P. B.: V tom čase sme boli mladí, riešili sme to, čo bude o tri dni, a nie nejaké dlhodobé plány alebo víziu značky. Všetko vznikalo postupne a veľmi organicky. Nejako to fungovalo, ale tým, že sme sa tomu nevenovali prioritne, nevideli sme v tom potenciál.

V. B.: Čo sa týkalo peňazí, vždy sme kolísali okolo nuly alebo tesne pod ňou. Fungovali sme tak, že sa spoločne naškrabal určitý kapitál na zaplatenie faktúr od dodávateľov, nakúpili sme materiál, vyrobili novú kolekciu a išli s ňou na niektorý mestský trh alebo dizajn market. Mali sme sklad v Slávici a platili sme si študenta brigádnika, ktorý dvakrát týždenne zabalil objednávky a zaniesol ich na poštu alebo mal na starosti osobný odber. Všetkých nás živili naše zamestnania a Bratisku sme mali skôr len pre radosť a sebarealizáciu.

Nastal v živote Bratisky nejaký zlom, keď sa to zmenilo?

V. B.: Presne si ho pamätám. Zlom nastal, keď som odišiel zo svojej práce. Po jednom trhu v Bratislave sme si sadli s Palim a povedal som mu, že som nad tým celým uvažoval, a keďže o značku je záujem päť rokov, tak chcem ísť do toho naplno. Opýtal som sa ho, či do toho ide naplno so mnou alebo sa naše cesty rozdelia.

P. B.: Viktor mal v sebe odhodlania venovať sa značke na sto percent viac ako ja. Napriek tomu, že som v značke videl potenciál, nevedel som, či to je naozaj to, čomu chcem dať toľko času. V tom momente som sa však aj ja rozhodol, že sa chcem prioritne venovať Bratiske.

Od začiatku sme chceli, aby sme mali dve línie produktov, pri oboch sme však dbali na najvyššiu kvalitu, čo najekologickejší prístup a fairtrade výrobu.

V. B.: V tom čase sa nám podarilo nájsť partnera, ktorý sa začal starať o celú logistiku e-shopu. Zbavili sme sa tak časti, ktorá nás extrémne ťažila a, úprimne, ani nebavila. Presťahovali sme veci z malého skladu v Slávici do väčšieho v Senci, kde sa deje všetka potrebná logistika. Vďaka tomu, že sme sa odbremenili od tejto časti, sme mali viac energie venovať sa posúvaniu značky vpred. Rozšírili sme svoje portfólio a viac sme sa venovali aj promu a celkovo komunikácii značky.

Ako sa vám podarilo vytvoriť prototyp prvého produktu?

P. B.: Od začiatku sme chceli mať dve línie produktov, pri oboch sme však dbali na najvyššiu kvalitu, čo najekologickejší prístup a fairtrade výrobu. Prvú líniu klasik, ktorá je cenovo dostupnejšia, vyrábame v zahraničí, ale spĺňa všetky tieto atribúty. Druhou líniou premium sú produkty, ktoré sú kompletne celé vyrábané na Slovensku. Prvé kolekcie tejto línie nám pomohli na začiatku vytvoriť šikovné návrhárky Johanna Grigarová a Barbora Jakubová, vtedy obe ešte študentky VŠVU. Navrhli strih a ušili prvé produkty.

Kvalita je hodnota, za ktorou si stojíme. Počas ôsmich rokov fungovania Bratisky sme mali možno do desať prípadov, keď bol problém s naším oblečením.

Sami by sme si s tým nedali rady, lebo mikiny mali na celej svojej ploche potlač. V takom prípade sa to nedá urobiť tak, že kúpite mikinu a celú ju dáte potlačiť sieťotlačou. My sme si vlastne vyrobili látku a prispôsobili sme potlači aj strih. Aktuálne líniu premium šijeme v Trenčíne.

V. B.: Kvalita je hodnota, za ktorou si stojíme. Počas ôsmich rokov fungovania Bratisky sme mali možno do desať prípadov, keď bol problém s naším oblečením. Máme zákazníkov, ktorí u nás nakupujú celých osem rokov a stále nosia naše mikiny.

Aké ďalšie produkty okrem mikín a tričiek máte aktuálne v portfóliu?

V. B.: Rohožky, šiltovky, vypredali sme limitku uterákov, detské tričká a mikiny, tašky, hrnčeky, včelobaly a, samozrejme, naše printy. Sme najmä darčeková značka a nehanbíme sa za to.

P. B.: Portfólio značky rozširujeme po dvoch líniách – buď do šírky typov produktov, alebo do geografickej šírky – nových lokalít. Naša filozofia je taký zdravý lokálpatriotizmus: nebáť sa ukázať, odkiaľ pochádzaš alebo kde aktuálne žiješ a že ti na tom mieste záleží. 

Robíte aj zákazky pre firmy, ktoré si u vás môžu objednať mikiny alebo tričká so svojím brandingom v štýle Bratiska.  

V. B.: Presne tak, robíme firemný merch na zákazku na kľúč, či už ide o ten klasický, alebo je určený len na teambuilding alebo firemnú akciu. Ešte by som doplnil, že okrem klasického B2B segmentu máme aj program Bratiska Support. Je to spolupráca s neziskovými organizáciami, napríklad ako Post Bellum SK, Vagus, Odyseus alebo Človek v ohrození, a máme tiež kolekciu venovanú na podporu Ukrajiny. 

P. B.: Hlavným posolstvom značky je byť hrdý na to, kde žijeme. Preto je logické, že chceme podporovať aj projekty v našom meste. Je to niečo, čo nás zviditeľňuje, ale nerobíme to primárne kvôli tomu.

Majú ľudia záujem o takúto formy podpory občianskych združení? 

V. B.: Napríklad spomínaný projekt s Vagusom je za mňa veľmi dobrý. Treba povedať, že úspech našej spolupráce stojí aj na tom, či má aj daná neziskovka dobre nastavenú komunikáciu. Ak by nás oslovila na spoluprácu neziskovka, ktorá nemá žiadne PR a marketing, neposiela pravidelne newsletter a nie je aktívna na sociálnych sieťach, tak je to od začiatku ťažké a treba dobre nastaviť očakávania každej strany. Neznamená to, že nepomôžeme alebo že nevymyslíme niečo spoločné, ale už chápeme úskalia úspešnosti spolupráce. 

Pri rozširovaní nášho portfólia o nové mesto alebo štvrť sa vždy snažíme nájsť niečo, čo má hodnotu pre tamojších obyvateľov.

P. B.: Pridaná hodnota našej spolupráce so združeniami spočíva v tom, že ľudia nosia oblečenie s ich názvom, a tak rozširujú povedomie o nich. Dokážeme vytvoriť merch, či už ide o firmy, alebo združenia, ktorí ľudia chcú nosiť.

V. B.: Aj v našej prezentácii hovoríme, že robíme firemný merch, ktorý sa nenosí na spanie, ale naše kúsky si ľudia oblečú aj večer do mesta.

Môže sa lokálne zameraná značka posunúť do zahraničia?

P. B.: Myslím, že to je možné, ak sa to urobí správne. Samozrejme, nemusí to vyjsť, ale veľmi to chceme vyskúšať. Pracujeme na tom, aby sme spustili predaj na dvoch blízkych zahraničných trhoch. Okrem toho sa nám už celkom darí aj v Prahe. Okrem nových krajín sa chceme posúvať aj v rámci dizajnu a rozširovať ponuku tradičných bielych nápisov o iné štýly dizajnov a spolupracujeme aj s externými dizajnérmi. Napríklad sme mali spoluprácu s kultovou dizajnérkou FB Annou, ktorá nám vytvorila celú kolekciu.

Ako budete postupovať pri expanzii do nových krajín? Opäť začnete na lokálnych mestských trhoch?

V. B.: Na to by sme asi nemali kapacitu a navyše dnes je iná doba a omnoho viac pozornosti sa dá získať online. Snažíme sa prepojiť s tamojšími dizajnérmi a grafikmi. Pri tvorení každého nového mesta alebo štvrte v našom portfóliu sa snažíme nájsť niečo, čo má hodnotu pre tamojších obyvateľov. V Trenčíne to bola napríklad zbúraná fabrika Merina, vo Zvolene logo Dru Tyčiniek, v Nitre je to Zetor a Chrumky, v Košiciach je to niekdajší nápis Mladosť z budovy na Hlavnej ulici. 

P. B.: Robíme si rešerš, ktoré štvrte alebo miesta rezonujú. Zatiaľ to však len pripravujeme, ale je to naša ambícia. 

Vo svojom portfóliu máte aj printy s umeleckým zobrazením jednotlivých mestských štvrtí. Ako sa im darí popri ostatných produktoch?

P. B.: Treba povedať, že sme naskočili na istú novú vlnu zberateľov tohto typu umenia, ktorá v poslednom období vznikla. Samozrejme, pomohlo nám aj to, ako je zameraná naša značka.

Nehráme sa na to, že poznáme všetky štvrte dokonale. Ľudia, ktorí v nich žijú, nám dokážu dať najlepšie tipy.

Vo všeobecnosti sa našim printom darí, záleží však na tom, o ktorú časť ide. Printy tlačíme v náklade 200 kusov a sú zväčša vypredané maximálne do dvoch dní. Náš rekord je print, ktorý sa vypredal za sedem minút.

O ktorú časť išlo?

V. B.: Bol to print historického centra Bratislavy, ktorého predaj sme spustili pred Vianocami. 

P. B.: Printy som pôvodne začal robiť ja, ale dnes na nich pracujeme ako tím. Rozdelíme, kto vyrobí ktoré čiastkové veci, a potom ich väčšinou dávam finálne dokopy ja. Snažíme sa však o to, aby ich dokázal vytvoriť každý člen tímu aj bez môjho zásahu ako svoje autorské dielo, a postupne sa tak aj deje. 

V. B.: Väčšinou uverejňujeme výzvu na našom Instagrame, kam nám ľudia píšu, čo je pre danú štvrť typické. Ďakujem za našich fanúšikov, pretože tento spôsob spolupráce nám dlhodobo funguje. Nehráme sa na to, že poznáme všetky štvrte dokonale. Ľudia, ktorí v nich žijú, nám dokážu dať najlepšie tipy. Začali sme štvrťami, v ktorých žijeme my a ktoré poznáme, a tie ďalšie sme vytvorili vďaka našim fanúšikom.

Vytvorili ste aj kolekciu, ktorou ste podporili Ukrajinu. Mala ju na sebe aj prezidentka so svojím tímom. 

P. B.: Vo štvrtok 24. februára sme boli asi tak ako všetci v šoku, dokonca sme ani nešli do roboty. Chceli sme niečo urobiť. Naše produkty podporujú nejakú krajinu, štvrť alebo miesto. Kolekciou Mier pre Ukrajinu sme chceli dať ľuďom možnosť vyjadriť podporu Ukrajine a ľuďom, ktorí tam zažívajú všetky tie hrôzy.

Kolekciou Mier pre Ukrajinu sme chceli dať ľuďom možnosť vyjadriť podporu Ukrajine a ľuďom, ktorí tam zažívajú všetky tie hrôzy.

V. B.: Je to ďalší spôsob podpory okrem zaslania peňazí. Paľkovi sa za pár minút podarilo vyrobiť skvelý dizajn. Najskôr sme mali v ponuke len produkty s nápisom Ukraine a Kyiv. Neskôr sme pridali Lviv a Odesu.

Rýchlo sme rozbehli možnosť predobjednávok, aby sme čím skôr mohli poslať peniaze z predaja organizáciám, ktoré pomáhali ľuďom na Ukrajine. Poslali sme peniaze Mareene, Človeku v ohrození a tiež jednej slečne z Ukrajiny žijúcej na Slovensku, ktorá aktuálne nakupuje naftové generátory do dedín, kde je zničená infraštruktúra.

Ako sa dostali tričká z kolekcie k prezidentke ?

V. B.: Bol som na svadbe, keď mi napísal náš sieťotlačiar, že sa mu ozval známy, ktorý je šéfom protokolu kancelárie prezidentky. Do hodiny si u nás objednal 40 tričiek z kolekcie Mier pre Ukrajinu, ktoré mali byť hotové v pondelok. V podstate za pár hodín. 

Objednávku z Prezidentského paláca sme stihli vyrobiť včas, ale vôbec sme nevedeli, na aký účel potrebujú naše tričká, a ani som sa nepýtal. Mal som pocit, že sa to nepatrí.

Od pandémie máme na sklade vždy zopár kusov ešte čistého textilu a materiálu, pre prípad, že by nám vypadol dodávateľ alebo sa niečo stalo u prepravcu. Utekal som teda hneď ráno do nášho skladu v Senci, odtiaľ rovno do sieťotlače, kde som počkal na dokončenie tričiek, a ešte horúce som ich doniesol do Prezidentského palácu.

Objednávku z Prezidentského paláca sme stihli vyrobiť včas, ale vôbec sme nevedeli, na aký účel potrebujú naše tričká, a ani som sa nepýtal. Mal som pocit, že sa to nepatrí. Dozvedeli sme sa to až od známych, ktorí nám začali posielať fotky, kde bola prezidentka v kyjevskom parlamente a za ňou boli ľudia z jej tímu oblečení v našich tričkách. Ďalší deň si tričko obliekla aj pani prezidentka na tlačovku, čo bol pre nás veľmi silný moment, za ktorý sme vďační.

Koľko teda trvala v konečnom výsledku výroba tričiek pre pani prezidentku?

V. B.: Štyri hodiny. Podarilo sa nám to vďaka tomu, že sme mali na sklade zásoby textilu a máme veľmi dobrých a šikovných dodávateľov. Veríme v dobro ľudí a zatiaľ sa nám to väčšinou až na pár prípadov vždy vyplatilo.