Najväčšie inflácie v histórii: V Maďarsku každú noc všetko zdraželo dvojnásobne, v Zimbabwe bola inflácia 80 miliárd percent

Všeobecne môžeme povedať, že inflácii spravidla predchádza niečo dramatické. Vojna, revolúcia, zmena zriadenia alebo hospodárska kríza.

Ktoré prípady inflácie v histórii sa stali rekordnými? 

Zaujímavé sú tie, ktoré vznikli po prvej a druhej svetovej vojne, v období medzivojnovej hospodárskej krízy a počas revolúcií a prevratov. Slovensko ani Česko sa nevyznačujú zatiaľ žiadnym obdobím hyperinflácie a darilo sa nám všetky zásadnejšie historické udalosti zvládnuť bez značných ekonomických výkyvov. Naopak, susedné Maďarsko si drží prvenstvo v najvyššej hyperinflácii na svete, keď sa v rokoch 1945 a 1946 denný nárast cien zvyšoval aj o dvesto percent.

To znamená, že človek sa ráno zobudil a všetko bolo dvakrát drahšie. Kým šiel večer spať, opäť všetko dvojnásobne zdraželo. Hyperinflácia sa vyznačuje tým, že ľudia nosia toľko bankoviek, že si s nimi môžu tapetovať steny, ale nemôžu si za ne dokopy nič kúpiť. Ekonomika kolabuje a začína sa prechádzať na naturálnu výmenu niečoho za niečo.

Aké boli dôvody vzniku najvyššej inflácie v histórii?

Dôvody maďarskej hyperinflácie sú zaujímavé, keďže aj Slovensko, aj Maďarsko boli počas druhej svetovej vojny vojnovými štátmi. Sme v porovnateľnej veľkosti, nachádzame sa vedľa seba a v oboch bol pronacistický vojnový režim. Otázkou je, prečo Slovensko ekonomicky uspelo a Maďarsko zažilo ekonomický pád. 

Možno je to zodpovednou politikou vojnového slovenského štátu a aj Slovenským národným povstaním, vďaka ktorému sme neboli na strane porazených. Naopak, Maďarsko bolo spojencom Nemecka do posledných hodín vojny a požičalo mu obrovské finančné prostriedky, ktoré sa nevrátili. Porazená krajina musela navyše platiť veľké reparácie Sovietskemu zväzu. 

Nemecká armáda si tlačila vlastné peniaze, sovietska armáda taktiež doniesla do obehu svoje peniaze a tamojšia vláda namiesto toho, aby stabilizovala ekonomiku, zvolila expanzívnu menovú politiku. Všetky tieto chyby spolu spôsobili hyperinfláciu.

Počas obdobia hyperinflácie v Maďarsku sa hovorilo, že papier, na ktorom sú vytlačené bankovky, mal väčšiu hodnotu ako peniaze na ňom. Ako sa podarilo vrátiť ich hodnotu?

Pri obrovskej inflácii musí nastať reset. Ak peniaze stratia základnú funkciu, prejde sa na naturálnu výmenu a vtedy sa zistí, že peniaze sú potrebné. Nedá sa fungovať tak, že namiesto výplaty dostaneme chlieb a mlieko. V takých situáciách sa začne používať cudzia mena, zväčša doláre alebo eurá, a tomuto javu sa hovorí dolarizácia. 

Môj otec žil v oblasti Slovenska, ktorá pripadla Maďarsku, no po vojne sa vrátila naspäť Slovensku. Spomínal, že v čase povojnovej hyperinflácie mali asi sedem druhov peňazí a radi používali slovenské koruny. Pri resete ekonomiky sa vytlačí nová mena, ktorá musí byť niečím krytá. Najdôležitejšie však v takejto situácii je znova vybudovať dôveru v menu.  

Ďalšia rekordná inflácia bola v rokoch 2007 až 2008 v Zimbabwe, ktorá dosiahla hodnotu 80 miliárd percent. Krajina však s vysokou infláciou bojuje dodnes. Čo je príčinou? 

Tá výška sa uvádza len orientačne. Presné meranie výšky inflácie ani nie je možné, pretože ekonomika krajiny je v takom zdevastovanom stave, že štatistický úrad nefunguje, aby ju exaktne sledoval. V Zimbabwe bola ekonomika nastavená podobne ako aj v iných afrických krajinách. Pri bývalých kolóniách sa ekonomika musí znova vybudovať a je potrebné vytvoriť si vlastnú menu.

V Zimbabwe sa však spojilo niekoľko negatívnych faktorov, a to najmä zlé riadenie krajiny a občianska vojna pre socialistické pozemkové reformy, počas ktorých vzali pozemky bohatým, najmä európskym majiteľom, a rozdali ich miestnym. Tí pôdu neobrábali, ale viedli občiansku vojnu. V krajine nastala masová emigrácia, bol nedostatok jedla, pretože noví majitelia pôdy neboli schopní udržať produkciu potravín.

V krajine sa navyše nepodarilo zmeniť politickú garnitúru za odborníkov, ktorí by krajinu viedli zodpovedne. Všetky tieto faktory spolu spôsobili to, že Zimbabwe sa zapíše do učebníc ekonómie ako krajina so zlým ekonomickým riadením. 

Guvernér centrálnej banky v Zimbabwe dokonca povedal, že ich krajinu sužuje ekonomický HIV, v súvislosti s ktorým sa až 80 percent ľudí prepadlo pod hranicu chudoby…

Je to ukážkou toho, aké dôležité je politické pozadie. Ak by aj prišli k moci zodpovední politici, trvalo by desiatky rokov, kým by sa ekonomika postavila na nohy. Poľnohospodárska pôda nie je funkčná, pracovná sila emigrovala alebo sa navzájom vyvraždila a vzťahy medzi rôznymi skupinami sú ťažko napraviteľné. Navyše, krajina je zadlžená a ak by sa aj ekonomicky zreformovala a spamätala, trvalo by to pre zadlženosť naozaj dlho. Muselo by predovšetkým prísť k politickej stabilizácii, ale to sa dá len v krajine s vyspelým politickým systémom, a aby to bolo udržateľné, je potrebné aj odpustenie časti dlhov.

Treťou najvyššou infláciou na svete bola inflácia po vojne v Juhoslávii v rokoch 1992 až 1994, ktorá dosiahla hranicu 313 miliónov percent. Čo jej predchádzalo?

Juhoslávia bola v období komunizmu nasilu držaná pokope a bolo viac-menej jasné, že sa po rozpade Sovietskeho bloku rozdelí. Napätie a politické reprezentácie spôsobili občiansku vojnu, ktorá bola aj ekonomicky devastačná. Vojna spôsobuje čiastočné zabíjanie alebo emigráciu pracovnej sily. Navyše sa mnoho firiem a tovární zničí. 

Všetky prípady rekordne vysokej inflácie hovoria o tom, aké dôležité je, aby občania volili zodpovedných politikov, ktorí budú robiť premyslené ekonomické rozhodnutia.

Spojenie týchto javov spôsobuje hospodársky prepad a infláciu. V prípade Juhoslávie národné meny stratili zmysel a začala sa používať západonemecká marka. Mierové rozdelenie Česka a Slovenska nás teda zachránilo aj pred hyperinfláciou, síce sa niekomu zdá, že delenie majetku nebolo úplne férové. V porovnaní s delením Juhoslávie alebo ZSSR ide však o pomerne maličké problémy. Všetky tieto prípady hovoria o tom, aké je dôležité, aby občania volili zodpovedných politikov, ktorí budú robiť premyslené ekonomické rozhodnutia.

 
V čase veľkej hospodárskej krízy sa stala inflácia globálnym problémom. Sú vzhľadom na globalizáciu ekonomiky jednotlivých krajín náchylnejšie na to, čo sa deje v krajine na opačnej strane zemegule?

Samozrejme. Fungujeme tak, že každý vyrába to, čo je pre neho ekonomicky najvýhodnejšie a vyrába to nielen pre seba, ale ideálne aj pre celý svet. My sme napríklad ekonomicky výhodná krajina na výrobu automobilov. 

Ak sa globálne prepojenie nejako naruší, ako sme to napríklad videli počas korony, keď prišlo k obmedzeniu dopravy, ktoré narušilo dodávateľské reťazce, globálna ekonomika sa oslabí. Podobná situácia nastáva aj v Ukrajine, ktorá patrí k obilniciam sveta a aktuálne sa v nej nepestuje ani pšenica, ani slnečnica v pôvodných objemoch. Musia sa hľadať alternatívne zdroje a ak je nejakej plodiny málo, automaticky prichádza k jej zdražovaniu. Preto je dôležité mať viacero zdrojov a záložné plány.  

Dôležité však je povedať, že globalizácia prináša množstvo výhod a výkyvy, ktoré prepojenia ekonomík prinášajú, sú svojím spôsobom limitované. Môže spôsobiť zvýšenie inflácie alebo zníženie hospodárskeho rastu, ale bavíme sa o zmenách na úrovni pár percent ročne. Nespôsobuje ekonomické otrasy v krajinách, ako je napríklad hyperinflácia. Zväčša ide o malé a znesiteľné zmeny.

Aktuálne je v susednej krajine vojna a ekonomika sa stále spamätáva z pandémie. Môže sa stať, že sa nárast inflácie vymkne spod kontroly? 

Nikto nevie aká dlhá a devastujúca bude vojna, ktorú vedie Rusko. Každopádne, je tu opäť situácia, keď sa ničí výrobný potenciál, zabíja sa pracovná sila a vytvárajú sa veľké náklady na výrobu zbraní a munície.

Druhým problémom je, že z ekonomického hľadiska sa dajú ťažko odhadnúť dosahy hybridnej vojny s Ruskom. Myslím tým ekonomické sankcie, protisankcie a rôzne propagandistické a skreslené informácie. S takouto situáciou zatiaľ nemáme skúsenosti. Treba povedať, že sankcie voči Rusku sú podľa môjho názoru dobre premyslené a správne cielené. Na druhej strane na ne Rusko dokáže šikovne reagovať. Napríklad, keď vopred nenaplnilo zásobníky plynu, čím spôsobilo nárast jeho ceny. 

Z pohľadu Slovenska naša vláda nerobí hrubé chyby. To zadlžovanie zo strany vlády by však nemalo byť také výrazné, aké je.

V rámci Európskej únie nepovažujem za dobrú politiku Európskej centrálnej banky, ktorá od krízy v rokoch 2008 až 2010 stále vedie expanzívnu menovú politiku. Podľa mňa mala robiť reštriktívnejšiu menovú politiku.

Z pohľadu Slovenska naša vláda nerobí hrubé chyby, ale to zadlžovanie zo strany vlády by nemalo byť také výrazné, aké je. No nemyslím si, že došlo k chybám, ktoré by zvýšili infláciu na úroveň niekoľko desiatok percent. Ak však bude pokračovať vojna na Ukrajine, budú silnieť sankcie a nahromadia sa politické chyby, môže nastať aj prudší nárast inflácie.

Nasleduje po každej vysokej inflácii a poklese hospodárskeho rastu naopak oživenie ekonomiky? Inak povedané, ak prekonáme náročné obdobie, príde to, keď sa nám bude žiť lepšie?

Áno. Spomínali sme, že hyperinflácia spôsobuje pád ekonomiky na samé dno a následne je potrebné zresetovania sa. Tento scenár sa nás však netýka. Do určitej miery v našom prípade ide o prirodzený ekonomický cyklus. Raz je lepšie, raz horšie obdobie. Kolíše to v sínusoide, ktorá bola v našom regióne modifikovaná pandémiou a vojnou na Ukrajine. Po poklese však spravidla príde oživenie, hospodársky rast aj nižšia inflácia.