3 ekologické startupy zo Slovenska, ktoré chcú zlepšiť svet. Riešia ozdravenie pôdy či varovanie pred záplavami

Baktérie žijú v pôde prirodzene. Dodávajú rastlinám potrebný dusík, rastové a ochranné hormóny, vďaka čomu sú odolnejšie. Používaním priemyselných hnojív však prirodzený pôdny mikrobióm hynie, lebo ho rastlina nevyužíva. Dopestujeme tak síce plodiny, ale sú oveľa chudobnejšie na výživové hodnoty. 

Bakteriálne hnojivo si podľa Rada Bonka treba predstaviť ako tekutinu, ktorá pozostáva z niekoľkých kmeňov baktérií prirodzene sa vyskytujúcich v pôde. Nitroterra ponúka farmárom a výrobcom hnojív produkčnú linku na výrobu takýchto bakteriálnych hnojív. 

Má približne 3 × 2 × 2 metre, je investične málo náročná a prenosná, no za jeden rok dokáže podľa prepočtov vyrobiť hnojivá na cca 20-tisíc hektárov pôdy. Umožňuje vyrábať baktérie fermentáciou priamo na mieste, kde to farmári potrebujú. Baktérie sa vložia do živnej pôdy, kde sa prirodzene množia. 

Nitroterra neponúka len ekologické, ale aj ekonomické riešenie. Farmári totiž platia za syntetické hnojivá neprimerane vysoké sumy. Len oproti minulému roku stúpli ceny trojnásobne, pretože ich hlavnou zložkou je zemný plyn. Navyše použitie organických hnojív umožňuje udržať hektárové výnosy a má pritom pozitívne účinky na pôdu.

„S používaním efektívnych pôdnych baktérií ako hnojiva sme neprišli my. Pozreli sme sa však na problém z inej strany a objavili sme nielen medzeru na trhu, ale aj potrebu holistického prístupu,“ objasňuje Bonk.  

Tento prístup je založený na viacerých krokoch, ktoré do seba zapadajú – analýze pôdy, určení vhodnej cielenej zmesi baktérií, ich efektívnej výroby a cielenej aplikácie do pôdy spolu s následným monitoringom.

Spoločnosť má za sebou dva roky fungovania od investície. Vybudovali si tím odborníkov, zrealizovali poľné testy a v súčasnosti sú vo fáze testovania pokročilého prototypu zariadenia. 

Zároveň sa snažia zlepšiť analytické činnosti v oblasti sledovania pôdneho mikrobiómu. Tento rok si stanovili cieľ úspešne dokončiť testy výrobnej technológie a ku koncu roka rozšíriť tím o nových kolegov.

V minulom roku sa uskutočnil pilotný program a Nitroterra preto strávila celú jar analýzou získaných dát. V pilotnom programe si chceli overiť logistické potreby farmárov priamo na farme, keď používajú bakteriálne hnojivá, a na rôznych plodinách otestovali, koľko priemyselných hnojív sa dá ušetriť. 

„Pri poľnom teste sme ukázali, že v závislosti od plodiny je možné ušetriť 50 – 120 eur na hektár za sezónu. Pri súčasných cenách priemyselných hnojív, ktoré sa medziročne zvýšili až trojnásobne, sa dostávame na sumy 150 – 360 eur na hektár a sezónu,“ vraví spoluzakladateľ Nitroterry. 

Startup má v princípe tri kľúčové trhy. Prvým je stredná Európa, druhým sú krajiny s vysokým povedomím o organickom poľnohospodárstve, ako je západná Európa a Škandinávia. Tretia skupina je Južná Amerika a Afrika, kde chcú éru priemyselných hnojív rovno preskočiť a prejsť na prírodné. 

Okrem produkčnej linky má firma aj analytickú dátovú nadstavbu. Dokáže urobiť analýzy pôdnych vzoriek, zistiť, aké baktérie pôde chýbajú, a informovať farmára, akú zmes potrebuje. 

„Našimi zákazníkmi sú aj výrobcovia organických hnojív, ktorým vieme dodať technológiu, aby si rozšírili svoje portfólio produktov o bakteriálne hnojivá. Výrobcom syntetických hnojív vieme ponúknuť možnosť naskočiť na vlak s organickými hnojivami,“ uzatvára Bonk. 

Výnimočný „merač“ vody

Meratch od spoločnosti Gospace je v skratke inovatívne smart zariadenie založené na radaroch, ktoré meria hladinu vody prakticky kdekoľvek. Načo je to dobré? Systém dokáže upozorniť jednoduchou notifikáciou do mobilu vždy, keď sa hladina začne správať neštandardne. 

Vďaka tomu možno včas urobiť preventívne a ochranné opatrenia a znížiť riziko a dosahy povodní alebo záplav, ktoré sú jedným z najakútnejších prejavov klimatických zmien. 

Dokáže tiež monitorovať hladiny podzemných vôd alebo ťažko prístupných nádrží, priehrad či stav kanalizačných sietí. Dáta sú dostupné online v reálnom čase a vyhodnocujú sa v dlhodobých štatistikách. Šetrí to čas, peniaze, ľudskú energiu, ale aj emisie, ktoré by inak produkovali výjazdy na miesta meraní.

Prevádzkový riaditeľ spoločnosti Gospace Braňo Šmidt hovorí, že Meratch možno použiť napríklad aj na merania v poľnohospodárstve, v rôznych priemyselných podmienkach alebo v oblasti poisťovníctva.  

„Práca s technológiami je kreatívna. Pri vývoji nás obyčajne napádajú rôzne prípady použitia, nielen primárny. Toto bol aj prípad Meratcha. Oboznámili sme sa s bežným spôsobom merania úrovne hladiny. Vzhľadom na cenu a pomerne zložité nasadenie je takýchto meračov iba pár. My sme to vedeli zlacniť a urobiť takpovediac ,plug & play‘, pričom sme zužitkovali predošlé skúsenosti z iných projektov,“ vysvetľuje. 

Výnimočnosť Meratcha je podľa neho najmä v kombinácii kvalitnej a presnej IoT (Internet of Things) technológie na báze radaru. Veľkou výhodou zariadenia je, že jeho inštalácia je veľmi jednoduchá. Nepotrebuje žiadne externé napájanie, batéria vydrží aj viac ako 7 rokov a na posielanie dát môže používať všetky IoT siete. Dokonca aj satelity v prípade miesta bez signálu. 

Spolu s jeho odolnosťou voči vonkajším podmienkam, váhou okolo 300 gramov a veľkosťou väčšieho jablka je to veľmi kompaktné zariadenie, ktoré môže byť nainštalované prakticky kdekoľvek. 

„Za dôležité považujeme aj to, že Meratch bol vyvinutý na Slovensku a softvér k nemu bol takisto vyvinutý v našej firme, takže je možné zariadenie prispôsobiť individuálnym potrebám každého klienta alebo organizácie. Teší nás aj fakt, že na rôznych častiach Meratcha a jeho výrobe pracujú aj firmy zo stredného Slovenska, z Turca či z Oravy,“ dodáva Šmidt.  

Zariadenie už testovali v rôznych prostrediach a na viacerých kontinentoch prebiehajú pilotné projekty. Najviac ho teraz skúšajú a preverujú slovenské odborné inštitúcie z prostredia hydrológie či vodného hospodárstva, ale jeden má už aj Horská záchranná služba. 

Na tento rok má Gospace s Meratchom veľmi ambiciózne ciele. Chcú sa dostať na čo najviac trhov a preklopiť niektoré z rozbehnutých a úspešných pilotov aj do komerčnej prevádzky. 

Zároveň sa chystajú spustiť predaj aj súkromným zákazníkom, napríklad na meranie výšky obsahu septiku. Pre tento segment pripravujú jednoduchšiu verziu zariadenia, keďže tam nie je dôraz na milimetrovú presnosť. 

Dezinfekcia zdravšie

Dezinfekčné zariadenia Nanodi vznikli pôvodne ako študentské projekty. Nie, nejde o stojany, ktoré dnes nájdeš v supermarketoch, zvláštne zapáchajú a vysušujú ruky. Startup sľubuje, že budú ekologické, príjemné na používanie, no zároveň efektívne voči odolným baktériám a znečisteniu. 

Posledná verzia má názov Modulo. Okrem dezinfekcie rúk a vzduchu dokáže aj merať telesnú teplotu. Dizajn je prispôsobený častému používaniu vo verejných priestoroch. 

Tajomstvo jeho fungovania spočíva v elektrolýze. Voda v uzavretom systéme prechádza elektródou s bórom dopovanou diamantovou vrstvou. Vo výsledku vzniká napríklad vodík, kyslík, peroxid vodíka, ozón či chloridy. 

Dokáže rozložiť aj prchavé organické zlúčeniny, čo bežné čističky vzduchu nezvládnu. Pridanou hodnotou aj je meranie kvality prostredia (VOC, CO₂, prachové častice a pod.) a zbieranie dát. Filtre z penovej keramiky nie je nutné vymieňať. Špeciálna diamantová vrstva zabezpečí, že elektródy nepodľahnú korózii.

V septembri 2021 vytvorili prvý funkčný prototyp zariadenia, ktorý bol súčasťou výstavy Národná cena za dizajn 2021 a návštevníci si ho mohli naživo vyskúšať. Momentálne sa prototyp nachádza v Ústave automobilovej mechatroniky FEI STU.