Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Dokedy budú rasť ceny potravín? Hrozí nám ich nedostatok? Svet stojí pred hrozbou potravinovej krízy, ktorá najviac postihne rozvojové štáty, no pocítime ju aj my.
Čoraz viac sa vo svete skloňuje blížiaca sa potravinová kríza. Jednou z jej príčin sú rekordné ceny spôsobené infláciou a nestabilitou trhu. Ďalším problémom je množstvo obilia a olejovín, ktoré Rusko blokuje v ukrajinských prístavoch. K potravinovej kríze prispievajú aj lokálne zákazy vývozu, aké v poslednom období uplatnila India a Indonézia.
Hoci Slovensku reálne nehrozí nedostatok potravín, potravinová kríza sa nás dotkne najmä zvýšenými cenami. Následne nás môže zasiahnuť aj v podobe migrácie ľudí z chudobných krajín, ktorí budú utekať pred hladom do bohatej Európy.
Podľa slov Jany Holéciovej, hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, sa nachádzame v rámci potravinovej bezpečnosti v najvážnejšej situácii v novodobých dejinách.
Na ekonomickej podstránke Refresheru Disrupter pravidelne do hĺbky rozoberáme dianie v ekonomike, ktoré má dosahy na našu spoločnosť. Ak chceš podporiť kvalitný obsah, staň sa členom klubu REFRESHER+ a získaj neobmedzený prístup k rozhovorom a analytickým článkom.
V dôsledku ruskej invázie sa do zásadnej miery pozastavil vývoz obilnín z Ukrajiny, ktorá patrí k najväčším svetovým pestovateľom. Hoci nepatríme k jej odberateľom, ako vzniknutá situácia ovplyvňuje cenu potravín u nás?
Je pravdou, že Slovensko nie je odkázané na dovoz obilnín a olejnín z Ukrajiny. V oboch komoditách sme sebestační, v rámci obilnín dokonca na 150 %. Spotrebitelia sa teda nemusia obávať, že by nám hrozil ich nedostatok. My však pociťujeme sekundárne dôsledky tohto konfliktu v podobe enormného zdražovania cien potravín.
Trhy sú veľmi citlivé na akékoľvek krízové situácie, obzvlášť vojenské konflikty, a dosah sa automaticky prejaví na cenách. Obe krajiny sú navyše obilnice sveta. Ukrajina je tretí najvýznamnejší pestovateľ slnečnice, ktorá sa pestuje aj kvôli živočíšnej výrobe. Nejde preto len o ceny potravín z obilnín, ale len čo zdražie jedna položka, má to reťazový dosah aj na ostatné druhy potravín.
Zdroj: archív Jany Holéciovej
Ak zdražie krmivo pre hospodárske zvieratá, prejaví sa to na cene mliečnych výrobkov alebo mäsa. Takýchto spojitostí by sme našli viac. Rusko je zase výrazným producentom hnojív a konflikt sa prejavil aj na ich cenách. K tomu všetkému sa pridávajú aj vysoké ceny energií, obalových materiálov a ďalších položiek.
V zahraničných médiách sa čoraz viac skloňuje spojenie blížiaca sa potravinová kríza. Čo si máme pod ním predstavovať?Môžeme sa na to pozrieť úplne jednoducho. Ak nám nič v obchodoch nechýba, všetci sú spokojní a najedení. Môžeme sa napríklad rozpamätať na prvú vlnu pandémie, keď nám prechodne chýbalo droždie. Ľudia ho začali hromadne kupovať a začalo sa vo veľkom predávať aj sušené droždie. Keďže na Slovensku nemáme droždiareň, naši pekári boli postavení pred zásadnú otázku, odkiaľ ho budú nakupovať. Vtedy sa našťastie všetko podarilo zabezpečiť.
Svetová banka už teraz vyčlenila 170 miliárd amerických dolárov na to, aby podporila chudobné regióny a znížila riziko potravinovej krízy.
Išlo však len o droždie a slovkom „len“ nijako neznižujem jeho veľký význam v pekárenskom odvetví. Teraz si však predstavme situáciu, že nám nebude chýbať iba droždie, ale budú chýbať napríklad základné komodity. Môžeme hovoriť o olejoch, múke alebo mäse. Pokojne sa to môže stať najmä v krajinách, ktoré majú priame dodávky obilia z Ukrajiny.
Mnohé štáty sveta sú totiž závislé od toho, že Ukrajina im roky dodáva obilie. Najmä krajiny z regiónu Blízkeho východu alebo Severnej Afriky. Viac ako polovicu z ich spotrebovanej pšenice predstavuje pšenica dovezená z Ukrajiny, a pokiaľ tá bude znižovať svoje dodávky, bude zásadne ohrozená ich potravinová bezpečnosť.
Svetová banka už teraz vyčlenila 170 miliárd dolárov na to, aby podporila chudobné regióny a znížila riziko potravinovej krízy.
Svetoví experti však upozorňujú, že Rusko môže svojím správaním podnietiť novú migračnú vlnu, počas ktorej budú ľudia odchádzať zo spomínaných regiónov na miesta, kde bude dostatok jedla, akým je napríklad Európa. Na toto riziko začíname postupne upozorňovať aj my.
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Ako sa budú vyvíjať ceny potravín počas roka.
Ktoré potraviny zdraželi najviac.
Ktoré sektory slovenského potravinárstva sú čoraz menej sebestačné.
Prečo je v našich obchodoch stále málo potravín slovenského pôvodu.
Např.:
Lístok ZDARMA na linke Bratislava – Viedeň/Schwechat
, 15 % zľava na nákup výživových doplnkov VOXBERG
nebo 30-dňová výzva s ChatGPT od Jazykového mentoringu ZDARMA
Ide najmä o regióny, ktoré sú už teraz niekde na hranici potravinovej bezpečnosti…Presne tak. Svet sa navyše ešte stále nespamätal z pandémie a svetové ekonomiky sú ňou naďalej poznačené. Ekonomické problémy chudobnejších štátov konflikt na Ukrajine ako keby zatienil, ale tie stále pretrvávajú. Pokojne sa môže stať, že regióny v chudobnejších krajinách, ktoré pandémia výrazne poznačila, nemusia mať dostatok jedla, keďže ich výroba priamo závisí od ukrajinského obilia. Ak raz nemáte čo jesť, je to len krôčik k občianskej nespokojnosti.
U nás asi nebudeme bojovať s nedostatkom jedla, ale skôr s rekordne vysokými cenami potravín. O koľko sa v priemere zvýšili ich ceny medziročne?
Od začiatku tohto roka je to viac ako 10 %. Inflácia u nás však netrvá len od začiatku konfliktu na Ukrajine, ale naštartovala ju pandémia. Už počas celého minulého roka sme upozorňovali na to, že inflácia sa zásadne premieta do cien potravín. Niektoré druhy potravín sa v medziročnom porovnaní zvýšili výrazne – ako napríklad oleje, kde nárast cien predstavoval až 27 %. Africký mor ošípaných zamával aj s cenami bravčového mäsa a výrazne sa zvýšili aj ceny mliečnych produktov.
Citeľné zdražovanie sa začalo už počas minulého roka. Zvýšili sa ceny potravinárskych vstupov, energií, ale aj obalových materiálov. Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine reagovali svetové trhy zvýšením cien agrokomodít. Všetko bude závisieť od toho, ako dlho bude trvať vojna na Ukrajine, aký budú mať poľnohospodári rok, a to nielen u nás, no celkovo vo svete.
U nás sa ceny agropotravinárskych komodít netvoria. Sme veľmi malá krajina na to, aby sme si trhové ceny určovali sami. Naši poľnohospodári reagujú na ceny svetových búrz. Ukrajina v tomto roku zasiala o pätinu menej obilnín. Žiaľ, boje sú v juhovýchodnej časti Ukrajiny, kde sú práve významné pestovateľské regióny, pokiaľ ide o obilniny alebo olejniny.
Problémy sú aj s transportom obilia z predchádzajúcej sezóny. Európska únia vytvorila zelené koridory, ktorými by sa mohlo uviaznuté obilie z prístavov dostať cez alternatívne cesty k jeho odberateľom. Vynára sa však množstvo komplikácií, ako napríklad otázka prepravy veľkého množstva.
Omnoho menej obilia sa zmestí do nákladných vagónov ako na obrovskú loď. Pri vlakovej doprave sa navyše vynára aj ďalší problém s rozdielnou rozchodnosťou koľajníc v Európe a na Ukrajine. Ako som spomínala, my sme v dopestovaní obilia sebestační a prebytok posielame do zahraničia, čo zlepšuje aj náš zahraničný obchod. Dokonca už bola aj diskusia, do akej miery sa zakáže alebo obmedzí vývoz. Našťastie sa to nepodarilo.
Zdroj: Unsplash/Bernd Dittrich
Európska únia dokonca uvoľnila svoju zelenú politiku a povolila pestovanie obilia aj na časti polí, ktoré mali tento rok zostať úhorom. Je to spôsob, ako zabezpečiť väčšie zásoby?
Európske pravidlá hovoria o tom, že časť pôdy by mala zostať neobrábaná, aby nebola neustále neúmerne zaťažovaná. Je pravdou, že Únia umožnila osiať obilie aj na týchto častiach pôdy, aby sme zmiernili dosahy vojny na Ukrajine a predišli potenciálnej potravinovej kríze.
My si na Slovensku dokážeme vypestovať suroviny, ale nevieme ich spracovať, lebo ich jednoducho nemáme kde spracovať.
Túto výnimku môžu využiť všetky členské krajiny EÚ vrátane Slovenska. Zatiaľ sme však nezisťovali, koľko poľnohospodárov využilo túto možnosť. Predpokladáme, že počas tohto roka vo veľkej miere poľnohospodári úhor na pestovanie nevyužijú, pretože konkrétne pravidlá prišli už dosť neskoro.
Cieľom Európskej únie je vyrábať potraviny čo najzelenšou cestou, ale v čase vojny treba vedieť odložiť zelenú politiku a predovšetkým zabezpečiť dostatok potravín. Teoreticky aj pre ľudí, ktorí sa sem časom môžu prísť „najesť“ aj zo spomínaných afrických regiónov.
Rezort pôdohospodárstva vydal správu, že sa mu podarilo zastropovať ceny potravín. V realite sú však čoraz drahšie. Je to podľa vás dostatočné opatrenie, ako riešiť rekordný rastom cien?
Od začiatku sme poukazovali na to, že zastropovanie cien potravín nemá žiadny význam a rovnako ani podpísanie memoranda o cenovej stabilite. Vnímame to skôr ako nejaký marketingový nástroj a ceny potravín budú rasť tak či tak v súvislosti s faktormi, o ktorých sme sa rozprávali. Nevieme ich anulovať. Potrebujeme vyššiu podporu pre slovenských potravinárov. Momentálne je nutné podporiť najmä spracovateľské odvetvie – teda výrobu potravín, a to aj preto, že potravinárske odvetvie si so sebou nesie aj miliardový investičný dlh.
Slovenskí potravinári potrebujú modernizovať svoju výrobu a reagovať aj na nové trendy v stravovaní. My si na Slovensku dokážeme vypestovať suroviny, ale nevieme ich doma spracovať, lebo ich jednoducho nemáme kde spracovať. Nemáme dosť stabilných potravinárskych firiem, ktoré vedia produkovať potraviny v dostatočnom množstve. V situácii, keď nie sme potravinovo sebestační a máme konflikt vo vedľajšom štáte, sa stávame ako krajina omnoho zraniteľnejšími.
Naozaj len čakáme na to, čo sa stane. Kedy niektorá z európskych krajín, ktorá nám dodáva základné potraviny, ktoré sme si, mimochodom, ešte v deväťdesiatych rokoch dokázali sami vypestovať, nejakým spôsobom obmedzí ich dovoz a my nedostaneme nič.
Zdroj: archív Jany Holéciovej
Čo by mohlo pomôcť slovenskému potravinárstvu?
Žiadame, aby sa zásadnejšie zvýšila pomoc pre potravinárstvo. Aby napríklad čím skôr začala platiť zelená nafta pre potravinárov, aby sa podpory pre potravinárov pripravovali systémovo a my sme neboli krajinou natoľko závislou od dovozu zahraničných potravín. Zo 100 potravín v obchode je len 40 slovenských. V sektore chovu dojníc v roku 2005 bolo 755 podnikov, ktoré sa venovali ich chovu, dnes je ich len 360. Je to stratové odvetvie, pretože tam neprúdi dostatočné množstvo prostriedkov, ktoré by zvyšujúce sa náklady na chov dojníc kompenzovali tak, ako to robia bežne v iných krajinách EÚ.
Druhý príklad je bravčové mäso. Na prelome tisícročí sme boli sebestační na úrovni 90 %, teraz je to 27 %. Nie sme sebestační ani v produkcii zemiakov, hrozna alebo zeleniny, hoci sú to plodiny nášho klimatického pásma, ktorých pestovanie malo tradíciu v našom poľnohospodárstve, a navyše nám chýbajú ich spracovatelia.
Ako je možné, že sú tu takéto problémy?
Sme svetoví vo vyvážaní automobilov, ale nevieme produkovať potraviny. Pokiaľ si to naši politici neuvedomia, môžeme byť len krajinou závislou od potravín dovezených zo zahraničia.
Našim poľnohospodárom sa pestovať stratové plodiny jednoducho neoplatí. Iné krajiny omnoho viac podporujú svojich poľnohospodárov dotáciami a oni preto automaticky vyrábajú lacnejšie. Zároveň môžu potravín vyrobiť viac a potom ich posielajú na Slovensko a do iných krajín, kde je výroba drahá, lebo tamojší poľnohospodári nedostávajú takú veľkú podporu od domovského štátu.
My sme na tom horšie aj v porovnaní s inými krajinami regiónu V4. Našimi hlavnými dodávateľmi sú Česko, Poľsko a Maďarsko. Samozrejme, máme v obchodoch aj paradajky zo Španielska, ale v základných komoditách nás zásobujú najmä tieto tri krajiny.
Čiže krajiny, ktoré majú úplne rovnaké klimatické podmienky a je pre ne typické pestovanie rovnakých plodín ako u nás…
Presne tak.
Zdroj: Pexels/Anna Shvets/volně k užití
Zároveň ľudia čoraz viac vyhľadávajú lokálne potraviny a to, čo je domáce…
My sme akoby zanedbali výchovu jednej celej generácie. Bol tu boom, keď sa po zmene režimu otvorili hranice. Ľudia chceli rakúske jogurty, mozzarellu, španielske a francúzske vína. Trvalo to však dlho a my sme zabudli ľuďom vysvetľovať, že máme aj slovenské kvalitné potraviny. Teraz musíme nanovo pracovať so spotrebiteľom, ale potrebujeme pri tom aj podporu štátu. Myslím si však, že ľudia aj skrz viacero potravinových káuz začínajú vnímať, že slovenské potraviny sú kvalitné a zdravé, akurát sú drahé a teraz, pre vojnu na Ukrajine a pandémiu, sú ešte drahšie.
Ako sa bude cena potravín vyvíjať do konca roka, prípadne budúci rok?
Analytici hovoria, že ešte pár mesiacov bude trvať inflácia. Veľkým ale je však situácia na Ukrajine, keďže nevieme, ako dlho bude ešte vojna trvať a aké vedľajšie efekty bude ešte mať. Potrebujeme sa dočkať toho, aby sa skončil konflikt na Ukrajine a ekonomiky sa postupne spamätali z cenových šokov.
Z hľadiska potravinovej bezpečnosti je to niečo, čo sme ešte nezažili. Žijeme dve obrovské krízy.
Až potom uvidíme, nakoľko sa podarí vrátiť späť aj ceny. Už pred pandémiou však potravinári hovorili, že v porovnaní s príjmami v minulosti dnes naše potraviny nie sú také drahé. Kedysi sme si kúpili omnoho menej, ako si môžeme dovoliť teraz. Na druhej strane možno aktuálne vyššie ceny potravín zlepšia situáciu s ich plytvaním a naučíme sa viac rozmýšľať pri nakupovaní.
Je toto najvážnejšia situácia v potravinárstve v novodobých dejinách Slovenska?
V novodobej histórii určite áno. Z hľadiska potravinovej bezpečnosti je to niečo, čo sme ešte nezažili. Žijeme dve obrovské krízy. Jednou je pandémia s dosahmi na ceny, produkciu a stabilitu poľnohospodárskeho a potravinárskeho segmentu. Druhou je vojna na Ukrajine. V našom regióne je to niečo, čo sme v krátkodobom období ešte nepoznali.
