Čoraz viac sa vo svete skloňuje blížiaca sa potravinová kríza. Jednou z jej príčin sú rekordné ceny spôsobené infláciou a nestabilitou trhu. Ďalším problémom je množstvo obilia a olejovín, ktoré Rusko blokuje v ukrajinských prístavoch. K potravinovej kríze prispievajú aj lokálne zákazy vývozu, aké v poslednom období uplatnila India a Indonézia.

Hoci Slovensku reálne nehrozí nedostatok potravín, potravinová kríza sa nás dotkne najmä zvýšenými cenami. Následne nás môže zasiahnuť aj v podobe migrácie ľudí z chudobných krajín, ktorí budú utekať pred hladom do bohatej Európy.

Podľa slov Jany Holéciovej, hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, sa nachádzame v rámci potravinovej bezpečnosti v najvážnejšej situácii v novodobých dejinách.

Na ekonomickej podstránke Refresheru Disrupter pravidelne do hĺbky rozoberáme dianie v ekonomike, ktoré má dosahy na našu spoločnosť. Ak chceš podporiť kvalitný obsah, staň sa členom klubu REFRESHER+ a získaj neobmedzený prístup k rozhovorom a analytickým článkom. 

V dôsledku ruskej invázie sa do zásadnej miery pozastavil vývoz obilnín z Ukrajiny, ktorá patrí k najväčším svetovým pestovateľom. Hoci nepatríme k jej odberateľom, ako vzniknutá situácia ovplyvňuje cenu potravín u nás? 

Je pravdou, že Slovensko nie je odkázané na dovoz obilnín a olejnín z Ukrajiny. V oboch komoditách sme sebestační, v rámci obilnín dokonca na 150 %. Spotrebitelia sa teda nemusia obávať, že by nám hrozil ich nedostatok. My však pociťujeme sekundárne dôsledky tohto konfliktu v podobe enormného zdražovania cien potravín. 

Trhy sú veľmi citlivé na akékoľvek krízové situácie, obzvlášť vojenské konflikty, a dosah sa automaticky prejaví na cenách. Obe krajiny sú navyše obilnice sveta. Ukrajina je tretí najvýznamnejší pestovateľ slnečnice, ktorá sa pestuje aj kvôli živočíšnej výrobe. Nejde preto len o ceny potravín z obilnín, ale len čo zdražie jedna položka, má to reťazový dosah aj na ostatné druhy potravín. 

Ak zdražie krmivo pre hospodárske zvieratá, prejaví sa to na cene mliečnych výrobkov alebo mäsa. Takýchto spojitostí by sme našli viac. Rusko je zase výrazným producentom hnojív a konflikt sa prejavil aj na ich cenách. K tomu všetkému sa pridávajú aj vysoké ceny energií, obalových materiálov a ďalších položiek.

V zahraničných médiách sa čoraz viac skloňuje spojenie blížiaca sa potravinová kríza. Čo si máme pod ním predstavovať?Môžeme sa na to pozrieť úplne jednoducho. Ak nám nič v obchodoch nechýba, všetci sú spokojní a najedení. Môžeme sa napríklad rozpamätať na prvú vlnu pandémie, keď nám prechodne chýbalo droždie. Ľudia ho začali hromadne kupovať a začalo sa vo veľkom predávať aj sušené droždie. Keďže na Slovensku nemáme droždiareň, naši pekári boli postavení pred zásadnú otázku, odkiaľ ho budú nakupovať. Vtedy sa našťastie všetko podarilo zabezpečiť. 

Svetová banka už teraz vyčlenila 170 miliárd amerických dolárov na to, aby podporila chudobné regióny a znížila riziko potravinovej krízy.

Išlo však len o droždie a slovkom „len“ nijako neznižujem jeho veľký význam v pekárenskom odvetví. Teraz si však predstavme situáciu, že nám nebude chýbať iba droždie, ale budú chýbať napríklad základné komodity. Môžeme hovoriť o olejoch, múke alebo mäse. Pokojne sa to môže stať najmä v krajinách, ktoré majú priame dodávky obilia z Ukrajiny. 

Mnohé štáty sveta sú totiž závislé od toho, že Ukrajina im roky dodáva obilie. Najmä krajiny z regiónu Blízkeho východu alebo Severnej Afriky. Viac ako polovicu z ich spotrebovanej pšenice predstavuje pšenica dovezená z Ukrajiny, a pokiaľ tá bude znižovať svoje dodávky, bude zásadne ohrozená ich potravinová bezpečnosť.

Čti také

Rusi zničili úrodu obilia na Ukrajine a narušili dodávky do zahraničia. Odmietajú, že tým podnecujú potravinovú krízuRusi zničili úrodu obilia na Ukrajine a narušili dodávky do zahraničia. Odmietajú, že tým podnecujú potravinovú krízu

Svetová banka už teraz vyčlenila 170 miliárd dolárov na to, aby podporila chudobné regióny a znížila riziko potravinovej krízy.

Svetoví experti však upozorňujú, že Rusko môže svojím správaním podnietiť novú migračnú vlnu, počas ktorej budú ľudia odchádzať zo spomínaných regiónov na miesta, kde bude dostatok jedla, akým je napríklad Európa. Na toto riziko začíname postupne upozorňovať aj my.