„Išli sme na to zle,“ viackrát priznávajú manželia Šperkovci. Aj tak sa im však podarilo vybudovať si firmu, ktorej meno pomaly spoznávajú aj za hranicami Slovenska. Ich doménou sú kožené tašky a elegantná pánska móda v anglickom štýle, no v ponuke majú aj sortiment pre dámy. 

Impulz na podnikanie prišiel, keď Barbora nevedela pre manžela nájsť vhodný darček. Prial si tašku na notebook, ale nevedeli nájsť takú, ktorá by vyhovovala jeho predstavám. Buď bola príliš drahá, alebo sa mu nepáčil dizajn. Tak to ju už rovno môžem ušiť sama, povedala si vtedy. 

Tomášovi viac nebolo treba. „Odjakživa som mal rád módu. Dedko bol vyučený krajčír. Chýbal mi len spontánny podnet, aby som sa pustil do niečoho vlastného. Presvedčil som aj manželku, že by sme to mohli skúsiť,“ rozpráva podnikateľ, ktorý okrem firmy pracuje aj v retaile. Barbora bola v tom čase na materskej dovolenke a potom sa vrátila k práci prekladateľky a tlmočníčky. 

V Disrupteri dávame priestor veľkým aj malým podnikateľom. Odkrývame ich príbehy a inšpiratívne prístupy k práci. Ak si chceš prečítať viac takého obsahu, pridaj sa do klubu Refresher+. Podporíš tým kvalitnú žurnalistiku a navyše získaš prístup k exkluzívnym článkom. 

Biznis po večeroch

Firmu si chceli založiť ako svoje hobby, ktorému sa budú naplno venovať, keď deti vyrastú. Lenže narazili na jeden zásadný problém. Aj keď im nechýbala láska k móde, nemali žiadne technické znalosti šitia ani skúsenosť s dizajnom. Mali iba víziu, ktorú chceli zhmotniť. 

Určite sme mohli byť už niekde inde, keby sme sa firme venovali na sto percent.

Chceli vyrábať kvalitné a trvácne veci, s nadčasovým dizajnom, ktoré budú môcť nosiť aj ich vnuci. Aj cenu sme chceli nastaviť tak, aby predstavovala hodnotu za peniaze. Nechceli ju ani prestreliť, ani pôsobiť lacno. Že to myslia vážne, potvrdili tým, že do značky vložili svoje meno. Dali dohromady svoje úspory, zobrali si úver a pustili sa do práce. Tak vznikla pred štyrmi rokmi Shperka.

Manželia sa jej venovali najmä po večeroch, keď ešte vládali. To bol jediný čas, keď dokázali zladiť nabité rozvrhy a nepotrebovali ich deti. Tomáš bol navyše často na pracovných cestách. „Určite sme mohli byť už niekde inde, keby sme sa tomu venovali na sto percent,“ krčí plecami, no dodáva, že to nebol ich zámer. 

„Keby sme to mali dať do čísel, sú to približne tri hodiny denne. Keď sa chystá nový produkt, je to, samozrejme, viac. Tým, že dnes sa všetko komunikuje online, niekedy to trvá dlhšie,“ vyratúva Pezinčan.

Hľadá sa partner 

Pôvodný plán bol, že budú šiť tašky na Slovensku. V domovine však nenašli to pravé orechové. Obrátili sa preto na menšieho výrobcu v Anglicku, ktorý to s nimi „ťahá“ dodnes. Majú spolu biznisový vzťah na diaľku, kde hrá prím vzájomná dôvera.