Po tom, ako Rusi začali bombardovať neďaleké letisko, sa rozhodli utiecť z mesta.
V obyčajnom osobnom aute viezol Tatianin manžel dve ženy, dve malé deti a papagája v klietke. Okrem toho vzali so sebou ešte matku s tromi malými deťmi.

Najskôr utiekli ďalej na západ do mesta Žytomyr. V ten istý deň, ako dorazili, sa začalo bombardovanie aj tam, neďaleko od nich ruský vrtuľníkový útok roztrhal na kusy päť mladých domobrancov.

Noc prežili v pivnici. Počuli prelietať ruské stíhačky. Deti boli veľmi vystrašené aj napriek tomu, že sa ich mama snažila tíšiť a hovoriť im, že sú to naši. Nadránom sa deti pýtali, či budú strieľať aj na nich. Aj takéto príbehy rozprávajú ukrajinskí utečenci v Campe Žilina, kde našli bezpečné útočisko po úteku z domoviny. 

Myšlienku založiť tábor v prázdnych kanceláriách inicioval známy slovenský podnikateľ Milan Dubec. Je spoluzakladateľom portálu azet.sk, viedol vydavateľstvo Ringier Axel Springer a aktuálne šéfuje developerskej firme Reinoo.

S Refresherom sa rozprával o tom, ako Camp Žilina funguje, ale aj o tom, ako môžu Ukrajinci pomôcť slovenskej ekonomike a prečo ich potrebujeme. Ak chcete podporiť našu tvorbu a baví vás čítať inšpiratívne príbehy, pridajte sa do klubu Refresher+. 

Ako vznikol Camp Žilina?Na druhý deň po tom, čo napadli Rusi Ukrajinu, sme sa rozprávali o tom, že nemôžeme len tak nečinne sedieť. V prvom rade sme sa snažili pomôcť rodinám našich ukrajinských kolegov. Hľadali sme pre nich vhodné ubytovanie a prišli sme na to, že je tu priestor v nevyužitých kanceláriách administratívnej budovy, ktorú naša spoločnosť Reinoo kúpila v decembri. 

Koľko ľudí sa vám podarilo ubytovať?

Rýchlo sme sa rozhodli, že do toho pôjdeme s plným nasadením a otvoríme veľkokapacitný tábor pre 150 ľudí. Keďže kolegovia a ich rodiny nepotrebovali toľko miest, išli sme na hranice po ďalších utečencov, ktorých sme ubytovali. Potom sme zistili, že vieme tábor rozšíriť o ďalšie poschodia, čím sme ho zväčšili na 300 postelí.