Putinova invázia na Ukrajinu opäť otvorila otázku európskej energetickej závislosti od Ruska. Nezostalo len pri debatách a predstavitelia európskych krajín hľadajú riešenia, ako čo najrýchlejšie nahradiť ruské dodávky zemného plynu, ropy a jadrového paliva.

Expert na energetiku Karel Hirman v aktuálnej situácii vidí aj príležitosť na to, aby Európa rýchlejšie prešla na modernú ekologickú energiu a vymanila sa zo závislosti od Ruska, ktorú Putin voči nám používa ako geopolitickú zbraň. 

Na Disrupteri pravidelne nájdeš rozhovory s odborníkmi, v ktorých riešime aktuálne problémy, akými sú aj dodávky surovín z Ruska. Ak sa ti páči podobný obsah, staň sa členom klubu Refresher+ a okrem toho, že podporíš našu tvorbu, dostaneš sa k tomuto obsahu bez obmedzení.

Koľko percent z plynu, ktorý používame, predstavuje ten, ktorý dovážame z Ruska?

Budem primárne hovoriť o Európskej únii, lebo Slovensko je súčasťou jej jednotného trhu a nie je izolovaný ostrov. V rámci Európskej únie tvorí ruský plyn asi 40 % spotreby a potrubím ide primárne k nám. Tieto potrubia boli postavené postupne od 70. rokov, začínajú sa na západnej Sibíri a polostrove Jamal a idú až k nám do Európy. Podľa údajov máme na Slovensku približne okolo 85 % ruského plynu. Fyzicky je v našich potrubiach len ruský plyn, ale z obchodného hľadiska môže mať časť plynu rozličný pôvod. 

Existujú alternatívy, ak by sme sa rozhodli úplne odstrihnúť od ruského plynu?

Momentálne sa na tom pracuje. Hrozí nám totiž, že Vladimir Putin nám plyn úplne vypne. Už od leta minulého roka nám totiž škrtí dodávky plynu do Európy bez toho, aby na to mal dôvod. Napríklad pred Vianocami úplne vypol jeden z hlavných tranzitných plynovodov do Európy Jamal-Evropa, ktorý sa začína v Rusku a pokračuje cez Bielorusko a Poľsko až do Nemecka. Pred Vianocami bola na meračoch nula, pričom od konca 90. rokov, odkedy bol uvedený do prevádzky, ním denne prúdilo bez problémov vyše 80 miliónov kubických metrov plynu.