Akýkoľvek pokus napísať niečo neoslavné či dokonca kritické o kryptomenách vždy naráža
na nebezpečenstvo, že autor bude znieť ako staromódny a nedôveryhodný menový luddista s väzbami na „záujmy“, ktoré by úspech kryptomien poškodili. Najmä ak je človek, ako je to v prípade tohto autora, zamestnaný štátnou inštitúciou, je ľahké vnímať ho ako prostoduchého pozorovateľa, ktorý nie je vtiahnutý do nádherného sveta kryproaktív.

Žiaľ, priznávajúc, že nie som odborníkom na technické aspekty blockchainu, aj nedokonalé
znalosti histórie menovej politiky (a histórie peňazí ako takých) vo mne vytvárajú skepsu pri akceptovaní humbugu okolo príchodu prekrásneho nového sveta výmen prostredníctvom nezávislosti od centrálne vydávaných fiat peňazí.

Pretože aj keď sa nám často zdá, že práve táto nová technológia prináša revolúciu, ktorá
predsa musí zmeniť fungovanie ľudských spoločností a politických organizácií, priniesť
univerzálne oslobodenie od ťarchy štátu a výkyvov hodnoty peňazí, vo väčšine prípadov ide
o zopakovanie určitého problému, pre ktorý sme raz vytvorili spoločenskú inštitúciu, ktorú
sa snažila táto disruptívna technológia obísť.

O čo reálne ide

V prvom rade si treba ujasniť tri veci. Po prvé, blockchain ako technológia aj v rámci jej 

využívania v prípade kryptomien má skutočnú užitočnosť – aj keď niekedy menej očarujúcu než revolutizovanie globálneho systému výmeny. Napríklad aj v slovenskej firme Vacuum Labs je veľa chytrých ľudí vytvárajúcich riešenia problémov digitálneho priestoru, napríklad aj na overovanie identity, na základe ledgerov niektorých kryptomien. Stablecoiny, teda kryptomeny naviazané na iné meny, môžu mať zase oproti štandardným bankám veľkú výhodu v rýchlosti prevodov.

Po druhé, relatívnu hodnotu môže mať prakticky čokoľvek a na druhej strane akákoľvek vec
má cenu len na základe toho, ako rýchlo a či vôbec sa dá predať. Určite ste počuli niekoho
hovoriť, ako nevie predať byt alebo dom. Pritom ak by ho ponúkol za euro, kupci by sa
určite našli – hodnota domu je závislá od perspektívy kupca alebo predávajúceho a od toho, či k výmene reálne dôjde.

Hovoriť teda o „reálnej hodnote“ ako o niečom vychádzajúcom z podstaty veci nie je úplne
správne, lebo čisto finančná hodnota vzniká v momente predaja. Po tretie, v očiach regulátorov na americkom trhu kryptomeny nie sú menami či cennými papiermi (securities), ale komoditami. To je veľmi dôležité pre kontext, v ktorom sa ich regulácie pohybujú.

Aj keď teda každý správny kryptobro v tomto momente zaiste zdôrazní, že ide o úplne nový
typ aktíva, isté „digitálne zlato“ a vnímanie zo strany štátu sú jednoducho zastarané, krutou
realitou je, že pod nejakú reguláciu digitálne meny jednoducho spadať musia.

A z pohľadu štátov sú bližšie k sójovým bôbom než k eurám – čo znamená z hľadiska
potenciálnych výnosov niečo iné ako z hľadiska bezpečnosti investície. Pre štandardného investora (a priznajme si to, väčšina z nás je mimoriadne štandardná) je regulačný prístup užitočný práve ako indikátor toho, ako veľmi sa musíme báť, či investovaním do určitej formy aktíva nestratíme aj vlastné gate. Práve v tomto rozdiele medzi rizikom (predvídateľnom, kalkulovateľnom nebezpečenstve) a neistotou (neurčitom nebezpečenstve) spočíva podstata problémov s hodnotou kryptoaktív.

Ste to vy, pán Ponzi?

Predstavte si, že by sa vám jedného dňa ozval váš bývalý spolužiak zo strednej školy – nie 

ten, čo chodil na matfyz, ale ten, čo mal problémy s matematikou (koľkí sme nedostali
takéto pozvanie na „kávičku“?) – a ponúkol by vám skvelú investičnú príležitosť.

Ľudia do nej investujú, pretože očakávajú dobré zisky, a toto očakávanie je podporované tým, že takéto zisky sú naozaj vyplácané tým, ktorí sa rozhodli byť vyplatení skôr. Pre toto
vyplácanie však neexistuje žiadny externý zdroj príjmov a výnosy pochádzajú výlučne z
nových investičných peňazí, zatiaľ čo operátori schémy si veľkú časť hodnoty peňazí
napumpovanej do schémy odnesú domov.

Mohol by som opisovať pyramídovú hru (často nazývanú aj Ponziho schéma podľa jedného z prvých takýchto podvodov spred 100 rokov) alebo malú kryptomenu, no v každom prípade by bolo ťažké považovať to za úžasnú investičnú príležitosť bez veľkého množstva fantázie.

Kým pyramídové hry postupne miznú, niektoré kryptoaktíva pracujú rovnakým štýlom
a pritom majú punc snahy o obchádzanie štátneho leviatana, ktorý cez diabolské centrálne banky ožobračuje bežný ľud. K obrovskému zisku dostanete spoluúčasť na monetárnej revolúcii a obchádzaní štátnych štruktúr. Čo by na tom mohlo byť zlé?

Keď fiat nie je tak úplne fiat

Centrálne banky sú relatívne mladý spoločenský vynález – aj keď Bank of England má vyše 320 rokov, moderné funkcie ako absolútna kontrola nad tlačením peňazí či rezervné
bankovníctvo (požičiavanie bankám) majú menej než 200 rokov.

A práve tieto funkcie vzišli z potrieb čoraz sofistikovanejších finančných trhov mať niekoho,
kto dokáže znižovať vystavenosť individuálnych investorov špekuláciám a panikám. Kým
v 20. storočí boli recesie a aj veľká hospodárska kríza, toľko umelo vytvorených
paník, ako bolo napríklad v Spojených štátoch na prelome 19. a 20. storočia, sa už nezopakovalo. Neznamená to, že štát a regulátor porazili trh, ale skôr že majú silný nástroj, ako s ním udržateľne v krajinách so sofistikovanejším finančným systémom bojovať. Z neistoty urobili riziko.

A týmto nástrojom je práve kompetencia a kompetentnosť centrálnych bánk manažovať
monetárnu a finančnú stabilitu. Dôvera v to, že ak by sa niečo s náladou v rámci trhu a
ekonomiky dialo, je tu silný hráč, ktorý urobí maximum pre to, aby bola nálada a ceny stabilné a predvídateľné. Samozrejme, v rámci možností keynseovských „živočíšnych duchov“ (animal spirits) ľudských spoločností, ako vidíme pri dnešnej inflácii.

Z tejto dôvery potom vychádza aj samotná hodnota peňazí nekrytých akýmkoľvek drahým
kovom – čo dovoľuje flexibilitu odpovedí na šoky a voľnosť medzinárodného obchodu na
globálnej úrovni. Teda rozdiel medzi populárnou predstavou hodnoty fiat peňazí (napríklad pri niektorých facebookových vláknach komentárov) a realitou je podobný rozdielu medzi „výsledkom“ matematického problému a jeho dôkazom. To druhé je omnoho väčšia nuda, ale dá sa mu veriť, lebo vidíte jeho postup krok za krokom.

Ako na krypto

V tomto smere teda štandardné decentralizované kryptomeny a ani samotný bitcoin 

z definície nemôžu mať mechanizmy kontroly hodnoty podobné štandardným menám.
To neznamená, že nedáva zmysel investovať do nich. Ľudia dávajú peniaze do rôznych
vecí, ktoré získavajú alebo strácajú hodnotu – poznám ľudí, čo dávajú takmer polovicu platu do zberateľských vydaní kníh s podpismi autorov s nádejou, že ak tieto knihy dostanú určité ocenenie, cena týchto špeciálnych vydaní narastie a oni zarobia.

Rozdiel medzi nimi a kryptobros je, že oni neveria, že by sa z týchto zberateľských kníh stala univerzálna globálna mena fungujúca mimo dosahu štátov. A ešte to, že ich „ťaženie“
nespotrebováva toľko energie ako Kuba, krajina s jedenástimi miliónmi ľudí.

Autor je analytik sekcie výskumu, vývoja a inovácií na Úrade vlády SR, text predstavuje súkromný názor autora.