Spochybňovanie vedeckého konsenzu, že spaľovanie fosílnych palív je primárnou príčinou klimatickej zmeny (a krízy), už dlho nie je len vecne mylné, ale aj finančne nerozumné.

Dlhé desaťročia bolo snahou lobistických skupín v sektoroch fosílnych palív či súvisiacich odvetviach popierať realitu zmien klímy či vplyvov spaľovania fosílnych palív na ňu. V posledných desaťročiach sa však objavil nový naratív – zelená transformácia, hoc dôležitá, by bola veľmi nákladná a pre individuálne firmy alebo krajiny by znamenala stratu konkurencieschopnosti, stagnáciu a v konečnom dôsledku chudobu.

Podobné príbehy sme počuli pred mesiacom v súvislosti s nedávnou konferenciou OSN o klíme v Glasgowe. Kým naliehanie na znižovanie emisií rovnakým spôsobom pre rozvojové aj vyspelé krajiny môže byť pre globálne snahy o odstraňovanie chudoby škodlivé, v rámci klubov bohatých národov (a Slovensko je vo väčšine z nich) je neznižovanie emisií dostatočne rýchlo jednoducho zlým finančným rozhodnutím.

Rastúci počet štúdií v posledných rokoch dokazuje, že realita odporuje predstave o ekonomickej nevýhodnosti transformácie – takzvané zelené akcie alebo zelené dlhopisy dnes vo veľkej miere prekonávajú štandardné portfóliá, ktoré nezohľadňujú vplyvy ekonomickej aktivity na klímu. Napríklad hlavný ESG index (zohľadňujúci environmentálne a sociálne vplyvy investícií) spoločnosti MSCI – lídra na trhu s indexmi – prekonal štandardný index sledujúci globálne akciové trhy v desiatich z trinástich rokov medzi rokmi 2008 až 2020.

Tento trend sa tiež nedávno snažila analyticky podchytiť štúdia od kolektívu autorov pod vedením slovenského profesora financií na univerzite v Chicagu Ľuboša Pástora. Zistili, že je to práve intenzívnejšia pozornosť verejnosti, a teda zvýšená citlivosť investorov pre environmentálne vplyvy aktív, čo pozitívne vplýva na cenu zelených akcií a zároveň znižuje trhovú hodnotu spoločností produkujúcich značné emisie oxidu uhličitého, metánu a iných skleníkových plynov.