Slovensko je krajinou, kde vzniká množstvo vedeckých štúdií celosvetového významu. Eset Science Award je ocenenie, ktoré skladá poctu tým najväčším talentom v oblasti vedy. 

Investícia do vedy je základom prosperujúcej spoločnosti. Dnes však je spoločnosť polarizovaná a vedecké fakty musia často bojovať o pozornosť verejnosti s neodbornosťou alebo konšpiráciami.

O to dôležitejšie je dávať priestor ľuďom, ktorí svoj život zasvätili výskumu a vedeckému bádaniu. Aj preto sme sa rozhodli predstaviť a dať priestor finalistom v kategórii výnimočný mladý vedec do 35 rokov.

Ako by ste ľuďom predstavili svoj výskum?

Venujem sa neinvazívnemu meraniu metabolizmu ľudského tela pomocou magnetickej rezonancie. Sledujem prebiehajúce reakcie v tele bez toho, aby som musel odoberať nejaké vzorky. Skúmam, z čoho sú zložené tkanivá, aké majú energetické zásoby a či nemajú nejaké nadbytočné metabolity, ktoré, naopak, znemožňujú ich správne fungovanie.

Momentálne sa zameriavam najmä na srdce. Pozeráme sa na to, či je schopné správne fungovať a má dostatok zásob. Keď srdce zlyháva, stáva sa takým motorom bez paliva. Na základe takto nameraných hodnôt vieme odhaliť problém skôr, ako je viditeľné nejaké fyzické poškodenie.  

Dôvera vo vedu je aj o výchove. Odmalička musíme byť vedení k tomu, že práca vedcov nie je len na papieri, ale je bežnou a dôležitou súčasťou života.

Čo v rámci svojej kariéry považujete za najväčší objav a krok vpred?

Podarilo sa mi už navrhnúť veľa zaujímavých metód merania metabolizmu pečene, svalov a srdca. Napríklad pri meraní metabolických procesov v pečeni sme dokázali odlíšiť nealkoholickú steatohepatitídu od stukovatenej pečene bez invazívnej biopsie.

Pri meraní metabolizmu svalov pri cvičení a v pokoji sme odhalili nárast spotreby energie u starších ľudí, aj keď samotné svaly nevykazujú odlišné parametre oproti mladým. V ďalšom výskume sa zameriavame na meranie fosfátu a pH v ľudskom srdci. Vďaka nim vieme určiť celkovú energiu nutnú na jeho správne fungovanie. 

Máte v rámci vedy nejaký cieľ, kam by ste sa chceli posunúť?

Minulý rok som dostal štipendium od nadácie Wellcome Trust. Naším cieľom je dosiahnuť vysokú reprodukovateľnosť merania metabolizmu srdca. Chceme mať možnosť porovnávať energetický stav srdca a jeho nápravu počas liečby na úrovni jednotlivcov a nielen porovnávať väčšie skupiny pacientov.

Čo by sa podľa vás malo v našej krajine zmeniť alebo zlepšiť, aby mali ľudia bližšie k vede a viac jej dôverovali?

Myslím, že väčšina ľudí vede dôveruje, ale mnohí sa nechajú ľahko ovplyvniť hlasnejšími názormi, i bez dôkazov. Preto je dôležité, aby tí, ktorým ostatní načúvajú, nebojovali proti dôkazom vedy, ale, naopak, podporovali prácu vedcov. Dôvera vo vedu je aj o výchove. Odmalička musíme byť vedení k tomu, že práca vedcov nie je len na papieri, ale je bežnou a dôležitou súčasťou života.

Ako by ste ľuďom predstavili svoj výskum?

Pracujem na vývoji elektrochemických senzorov pre diagnostiku ochorení založených na zmene prúdovej reakcie. Sú veľmi rýchle, spoľahlivé a presné. Najskôr sme pracovali na vývoji senzorov pre diagnostiku diabetu, teda na stanovení hodnoty inzulínu, glukózy a analitov.

Táto platforma sa testuje už nejakých 5 rokov. Počas pandémie sme sa rozhodli vytvoriť senzory na diagnostiku covidu-19 alebo iných vírusových ochorení. Na povrchu senzora sa nachádza biologická zložka, ktorá je špecifická pre interakciu s vírusom.

Jej malou zmenou vieme diagnostikovať akékoľvek vírusové ochorenie. Výhodou tejto technológie je rýchlosť, keď jedno meranie vieme vyhodnotiť zhruba za pol minúty. V porovnaní s PCR testom, ktorého vyhodnotenie trvá cca 24 hodín, ide o veľký krok vpred.  

Pomohla by aj podpora vlády, aby sa nedialo to, že nejakí verejní činitelia dehonestujú vedcov.

Čo v rámci svojej kariéry považujete za najväčší objav a krok vpred?

Vývoj elektrochemických senzorov sme dotiahli do štádia, keď je podaná žiadosť na patentový úrad. Veríme, že spotrebiteľ bude vedieť veľmi jednoducho používať našu aplikáciu. Zostavili sme tím informatikov, ktorí pracujú na aplikácii dopĺňajúcej senzor. Pacient by sa tak nemusel trápiť s vyhodnocovaním grafov, ale dostal by prostredníctvom nej informáciu, či je pozitívny alebo negatívny. 

Máte v rámci vedy nejaký cieľ, kam by ste sa chceli posunúť?Vo vede je veľmi ťažké určovať si nejaké dlhodobé ciele. Hlavným cieľom je dotiahnuť do konca tento projekt. Myslím, že je to práca na ďalšie dva mesiace, ale vo vede sa to môže pokojne natiahnuť aj na dvadsať rokov. Dúfam, že to budú len tie dva mesiace. Dlhodobý cieľ je posunúť ďalej aj senzory na diabetes a takisto dotiahnuť projekt do štádia, keď budeme žiadať o udelenie patentu.

Čo by sa podľa vás malo v našej krajine zmeniť alebo zlepšiť, aby mali ľudia bližšie k vede a viac jej dôverovali?

Myslím, že Eset Science Award je jedno z mála podujatí, kde môžeme priblížiť svoju prácu širokej verejnosti a ukázať, že slovenskí vedci sú naozaj veľmi šikovní a prinášajú reálne produkty. Okrem toho je dôležité, aby sa iba odborníci vyjadrovali k odborným témam.

Tak ako ja nie som biochemik a nevyjadrujem sa k očkovaniu. Ľudia by mali počúvať názory odborníkov a tí by mali mať dostatočný priestor. Pomohla by aj podpora vlády, aby sa nedialo to, že nejakí verejní činitelia dehonestujú vedcov.